Do dnešného krásneho dňa som sa prebudila so skvelou náladičkou. Za skok, ktorým som sa z vodorovnej posteľnej polohy dostala do zvisle by sa ani majster sveta v skoku do výšky nemusel hanbiť. Samozrejme, potlesku som sa nedočkala. Krokom a la Michael Jackson som vykročila z mojej izbičky. Trojitým saltom s piruetou som preskákala do kuchyne, kde som si mačetou natrela chlieb maslom. (poznáte ten príbeh o dvoch žabkách? Hrali sa na skákanú a náhodou skočili do sudu plného smotany. Plávali, plávali a plávali... jedna žabka už nevládala, rozlúčila sa s druhou a potopila sa na dno. Druhá sa nevzdávala a kopaním zo smotany ušľahala maslo a odskákala preč. Myslíte, že v mliekárňach doteraz chovajú žabky, ktoré tam šľapú...ehm maslo?

Nasledovalo pár minút prípravy do školy a mohla som vykročiť. Pred vchodom do školy stála upratovačka, s ktorou som veľká kamarátka. Dali sme rannú debatu, poinformovala ma o novinkách našej krásnej školy a ja som odišla do triedy. S hrôzou v očiach som zistila, že prvú hodinu máme chémiu a píšeme previerku. Aby som vás uviedla do reality- Z chémie viem asi toľko, ako srnka o preprave par avion, ale dobre. Nechajme ju v tom.

Keď prišla profesorka na hodinu, nezdalo sa mi, žeby na nás plánovala niečo zákerné. Z jej sexy pleteného košíčku, v ktorom nosí okrem kartotéky FBI, toaletného papieru a jahodového džemu vytiahla zdrap papiera, na ktorom figurovalo pár dovtedy neznámych mien. Povedala prvé dve... K TABULI, RYCHLO! Ja som medzi nimi nebola, takže moja srdcová príhoda sa zatiaľ nekonala. Zistila som, že skúša len tých, ktorí boli na doučovaní. ALE... ja som tam bola tiež! Na moje počudovanie bol odpovedať každý len ja nie. AMEN...

Na prestávke som došla k zisteniu, že moja spolu sediaca opäť chodí akosi naširoko. Došlo mi, že mala asi rušný víkend v spoločnosti svojho priateľa. Ach, tá romantika...

Momentálne mám bojovú náladu, ale minula sa mi zásoba yperitu, takže na otrávenie rodičov mi zostáva len pár cédečok, ktoré po vložení do mojej pekelnej mašinky vydávajú pre ich ušká nepočúvateľné tony. Tak ideme na to...držte mi palce, aby mátinka nepoužila chmaty, ktoré si osvojila pri vykrúcaní krkov sliepočkám, ktoré padli pri prípravnom rituáli na nedeľnú polievočku

 Blog
Komentuj
 fotka
luqe  14. 5. 2007 20:32
jeeeeej ake dlhe
 fotka
noxis  23. 5. 2007 18:37
Juj laska..wies zaujat
Napíš svoj komentár