„Každý deň sa niečo začína, každý deň sa niečo končí.“

Každý deň ľudia začnú robiť veci, ktoré skôr, či neskôr skončia. Ja však viem, že niektoré veci sa oplatí začínať. A potom aj skončiť. Preto som sa rozhodla, že začnem. Robiť. Veci. Hocičo. Inak.
Prekonám moju stagnáciu. Prekonám seba. Prekonám stereotyp! Už nemám silu ľutovať sa. Nepomáha mi to. Musím byť silná a potrebujem energiu. Začínam práve teraz.

Potrebujem činnosť. Nenávidím nezmyselnosť. Potrebujem robiť veci, o ktorých viem, že majú zmysel, ktoré robím rada, ktoré ma napĺňajú. Všetko na tomto svete ma musí napĺňať. Inak som nešťastná. Nájdem si brigádu- spoznám ľudí – zarobím peniaze – budem môcť spoznať ďalších ľudí – ľudia = naplnenie.

Prvá vec, ktorá mi pomôže, je, že začnem hľadať lásku. Prestanem si hovoriť, že ak som ju ešte nenašla, nech si ma hľadá sama. Nie. Nájdem ju. Ak ju začnem hľadať ja prvá, príde. Verím v to. Nie. Ja to viem. Láska zmení stereotyp. Ak majú ľudia lásku, vidia všetko inak. Obyčajná jarná prvosienka je nádherný kvet s vlastnou dôstojnosťou. Zvuk vanúceho vetra ich oslobodzuje. Hlas Lásky posúva. Vpred.

Chystám sa prekonať každodenný stereotyp. Nebudem každý deň čakať na všetky postupné činnosti len preto, aby som ich mohla zopakovať aj ten nasledujúci deň. A ďalší. Mám pocit, že žijem pre niečo viac. Pre niekoho. Chcem sa ráno zobudiť, usmievať sa na deň, s energiou sa nadýchnuť a vedieť, že áno, dnes to bude výnimočné.

Dnes sa stanú veľké veci. Pre mňa budú veľké, lebo zmením uhol pohľadu. Možno iba jednoduchou udalosťou. Keď nájdem Lásku. Budem sa tešiť na to, ako sa naraňajkujem, pretože potom nasleduje cesta autobusom, budem sa tešiť na neskutočné hodiny francúzštiny, lebo potom možno bude nasledovať tisíc iných činností, na ktoré sa budem tešiť. A potom, potom ho stretnem.

Uvidím ho. Prestanem dýchať. Načo dýchať ? On bude za mňa. Nie. Budeme dýchať spolu. Každý za toho druhého. Budeme sa každý hýbať pre toho druhého. Snívať sny toho druhého. Spoločné sny. Bozky budú posvätné. Lebo budú naše. Budeme sa tešiť. Lebo budeme jedno.

A potom sa budem tešiť zase na čas bez neho. Pretože čím viac takéhoto času prejde, tým sa bude približovať čas, keď ho opäť uvidím, keď opäť budeme jedno, keď sa zastaví svetový čas a nastane len ten jeden. Ten náš čas.

....Začínam....

 Blog
Komentuj
 fotka
terazticho  12. 4. 2011 19:15
Mam rada taketo entuziazmicke, dopreduhľadiace, začiatkoplanujuce, stereotypyvraždiace blogy. Nevedomky nakopavaju aj mna.
 fotka
otvoreneokno  12. 4. 2011 19:17
Niečo som chcela napísať, ale zabudla som, čo.
Napíš svoj komentár