Prestaňte byť otrokom ľudí alebo vecí

Tento svet je ako pasca na myši a my všetci sme sa tým alebo oným spôsobom do ňej chytili. Náš život je plný túžob, lásky, rodiny, plný materiálnych vecí ako sú peniaze alebo rôzny prepych. Toto v konečnom dôsledku vedie k viazanosti na ľudí, veci alebo emócie.

Verili ste niekedy niekomu tak veľmi, že podvedenie touto osobou pre vás bolo devastujúce? Alebo ste stratili nejakú vec a prebudil sa vo vás pocit akoby tento svet nemal ďalej zmysel? Nebojte sa, nie ste jediný. každý bežný človek je k niekomu alebo niečomu naviazaný a osobne si myslím, že ani ľudia, ktorí sa venujú spirituálnym činnostiam a vyhlasujú o sebe, že našli slobodu, nehovoria úplne pravdu. Avšak určite existuje cesta ako zmierniť túto naviazanosť.

Jediná stálosť je premenlivosť

Každá osoba, ktorá prišla na tento svet jedného dňa z neho bude musieť odísť. Každý kto vám sľubuje, že s vami ostane navždy, klame. Pretože žiadne navždy v živote ľudí neexistuje. Samozrejme je to forma prejavu náklonnosti a určite teraz zniem negativisticky, avšak je to pravda, ktorú si treba uvedomiť. Pravda, ktorá nás núti premýšlať a ísť cestou kde sa dlhodobo neviažeme na nikoho a na nič.

Prestante byť závislý

Viete kde je základ problému? V nás, v našom vnútri, pretože naše šťastie vkladáme do rúk iných, prestávame sa pozerať na seba a zabúdame na svoju vlastnú nezávislosť a silu. Preto keď prestane byť človek závislý, bude najšťastnejší. Nie je to však len o ľudoch ale aj veciach. Moderná doba začala robiť ľudí menej slobodnými od technológií a materiálnych statkov. Zvykli sme si spávať v klimatizovanej izbe. Čo sa stane keď nebude elektrická energia alebo sa klimatizácia pokazí? Nedokážeme potom kľudne spať. Čo ak na skúške nebudeš mať svoje šťastné pero? Skúšku predsa nespravíš. Znie to možno paradoxne, ale zamyslime sa aké paradoxné veci ľudia považujú za dôležité vo svojom živote. Pri tom nepotrebujú nič iné len seba a svoj rozum. O tieto dve veci by sme sa mali starať a brať ich ako samozrejmosť a jedinú potrebu.

Stante sa silný

Prvým krokom k nezávislosti je stať sa silným. Zamyslime sa nad tým. Prečo potrebujeme niekoho, aby išiel s nami keď máme nejakú prácu? Prečo si nevystačíme len so sebou? Je naozaj dôležité, aby nás pri každej príležitosti niekto doprevádzal? Absolútne nie! Len sa udržujte psyhicky a fyzicky zdravý, plačte keď musíte, aby ste dostali zo seba von pocity, preživajte každú emóciu, nedovoľte to potlačiť fajčením alebo pitím a zo dňa na deň budete silnejší.

Očakávania vedú ku sklamaniam

To, že robíme niečo pre niekoho je prirodzené a zároveň je prirodzené, že za to niečo očakávame. Ale prečo? Pretože bežne nerobíme veci pre druhých, aby sme spravili seba štastnými, robíme to preto lebo veríme, že tým spravíme šťatnou práve túto osobu, pretože veríme, že si o nás bude myslieť, že sme dobrým človekom a raz, keď my budeme v núdzi, pomože aj on nám. A presne tu treba skončiť. Nerobte veci pre druhých, aby ste ich spravili šťastnými, robte to preto, aby ste sa stali šťastným vy keď uvidíte ich úsmev. Nerobte nič čo vám je nepríjemné.

Rím nebol postavený za deň

Každý proces vyžaduje čas. Od dnes, berte ako samozrejmosť, že všetko na tomto svete je len dočasné. Akékoľvek odlúčenie vyžaduje váš čas a vaše úsilie. Položte si otázku: "Je tento vzťah hodný času, ktorý do neho vkladám?", "Je dobrý nápad minúť väčšinu peňazí na pomoc druhým?". Ak má byť človek šťastný, musí investovať aj do seba, do svojich záujmov, plánov a aj oddychu a zábave.

Aj naše emócie sú len dočasné

či už sú to peniaze, ľudia, domáce zvieratká, veci ako autá alebo šperky, všetko, aj naše emócie sú len dočasné. Priateľ, o ktorom ste si mysleli, že bude s vami navždy s vami už dávno nehovorí. Bicykel, ktorý bol pre vás životom pred dvomi rokmi čaká v rohu garáže na umytie. Človek, ktorého ste tak milovali, už nechcete nikdy radšej vidieť. Prečo teda toľko drámy a emócií?

Bola strata vášho poznámkového bloku v piatej triede naozaj hodná toľkého plaču? Samozrejme, boli ste dieta, to dokážeme ospravedlniť. Ale aj dnes ľudia dokážu plakať kvôli strate páru topánok. Ale po roku, si už na nič také ani nespomenú. Ak ste stratili čokoľvek pre vás dôležité, dajte tomu čas, aby ste na to zabudli alebo ste si zvykli. Hlavne, budte trpezlivý.

Zdieľaj článok na facebooku
12 odoberateľov
Diehard

God is real. Until it was declared as integer.

Komenty k článku

  1. 1
    Hagelslag

    23 ročný chalan

    Toto si vytlačím a zarecitujem ako hviezdoslavov Kubín...
  2. 2
    Warble

    18 ročné dievča

    big (thumbs)
  3. 3
    Deficit

    36 ročný ujo

    ☺️☺️☺️
  4. 4
    Agord

    20 ročný chalan
    Za fotoaparátom

    Niečo na tom bude.
  5. 5
    Vreskot000

    30 ročný muž

    k článku poviem toľko. akiste si potrehol, že píšem duchovne ladené blogy. o niečom takomto sa zmienujem aj ja, ale ti chcem dosvedčiť, že bez pevnej viery(v Boha) a akejsi duchovnej kultúry ostaneš stále na mŕtvom bode. nepohneš sa nikam. chceš sa vymaniť z područia kohosi, ale vieš čo je paradox? taký človek, čo po tom túži, vlastne sa nechce vymaniť nikdy, pretože práve tá nesloboda je základnou tendenciou jeho interakcii k danej skupine, v ktorej zastáva rovnaké názory. poviem ti konkrétny príklad. na západe sú obchody v nedeľu zatvorené. my sme kresťanské slovensko, ale samozrejme, obchod bude otvoreny v nedelu, lebo pravda biznis je biznis, v pondelok by sme asi sa nedožili od hladu. však. sme tradična krestanska krajina ako taka. nikdy si nebol v nedeľu v obchode len tak? nikdy si nebol len tak, a nič si nekúpil, vyslovene aby si zabil čas, pričom mal si možnosť tam ísť aj v iný den? pokiaľ v tejto uvedenej triviálnej záležitosti si to nedáš nejako dokopy. tak.
    1. vždy budeš mať premenlivé nestále názory.
    2.Nikdy nebudeš nezávislý
    3. ostaneš slabý(nebudeš si vedieť rozkázať.)
    4.Budeš mať mylné predstavy z ktorých plynú depresie v budúcnosti(nad ich nenaplnením, o čom som sa zmienil v mojich blogoch)
    5.rím síce nebol postavený za den, ale vytrvalo ho roky rokúce stavali a prestavovali do dnešnej podoby. prirovnať ho ku akémukoľvek vzťahu... priateľského, kamaratskeho, pracovného, zaľúbenosť a podobne je nezmysel, pretože vytrvalosť neznamená, že budem roky tolerovať nejaké neduhy tej žene, s ktorou chcem ostať, ale ešte počas toho chodenia ju potrebuješ preskúmať v čo najkratšom čase. motivácia ti je jasná. nechceš predsa mačku vo vreci.
    6. ano, súhlasím s posledným tvojim bodom, že naše emócie sú len dočasné, čosi som sa aj ja o tom zmienil v mojej niekoľkodielnej dlhej blogovej sérii článkov, avšak nezabudni, že ak je niečo oprávnené, emocie nezohrávajú kľúčovú rolu v rozhodovaní, nakoľko emócia je len krátky duševný stav vyvolaný akýmsi narušením prirodzeného poriadku našej osoby. nie je to dlhotrvajúce nikdy. emocia vždy vyplýva z nejakého podnetu... vonkajší vnútorný, snáď je to oblasť psychologie. preto rozhodovať sa pod vplyvom zahorúca je azda tá najhoršia varianta.