Som drzá. Vie to o mne každý, mám to v povahe. Samozrejme, niekedy je to dobré, vybojujem si čo chcem, v mnohých prípadoch to však lezie na nervy a rozčuľuje ľudí okolo mňa.
Je mi aj úplne jasné, že tie výchovné od otca som si zaslúžila, musím však podotknúť že kvôli mojej drzosti a papuľnatosti to nebola ani jedna jediná... Tak prečo si to dofrasa dovolil on? Človek, ktorý ma má ochraňovať a ľúbiť?
V čase, kedy som bola už pre neho pekná a snažil sa znovu si ma získať po tom neskutočnom ponížení / ponižovaní? Pokiaľ ja viem, ak ma dobre doma učili, bitkou si psa síce vychováš že bude poslúchať, ale jeho láska k Tebe upadne. (pes preto, lebo chováme psov).

Po tejto facke som sa ho opýtala, prečo to urobil. Jeho odpoveď znela: "Neviem".
Čo to má vôbec znamenať? Človek nevie prečo niekoho udrie? Opýtala som sa znova a znova, až kým som z neho nedostala: "Bola si drzá, musím Ťa vychovať".
Pre pána, veď takto ma nevychovávali rodičia a myslím že napriek tomu nie som až taký rebel a neposlušná dcéra, tak prečo to urobil on? Deň po tom, ako ma požiadal neoficiálne o ruku? Pomsta za to, že som v 18tich rokoch nevedela, či sa chcem vydávať a či práve za neho? Keby sa ma to opýtal pred pol rokom, kedy som vlastne nevedela, že sa za mna hanbil, predtým ako na mňa hučal za tie odložené tašky. Možno by som súhlasila, veď bol pre mňa všetkým.. Ale nie.. po týchto zážitkoch, som si naozaj nebola istá.. a preto som povedala, že je naozaj skoro a že som mladá na to, aby som sa niekomu sľúbila.A možno naozaj práve preto si to na druhý deň vykompenzoval.
Sú veci, ktoré mi nie sú príjemné rozoberať nikde, ani na blogu, kde ma vlastne nikto nepozná.. stačí však povedať, že pri facke a už vôbec nie jednej to neostalo...
Ale čo urobila Dominika? Ostala v izbe, lebo ma tam nechal, dobitú a vystrašenú. On odišiel. Mame povedal že som zaspala a išiel.
Plakala som. Veľmi. Napriek tomu, keď mi na druhý deň ráno zavolal, akoby nič, som to zdvihla a JA SOM SA OSPRAVEDLŇOVALA jemu! Bola som ja ale šľahnutá...

O pár týždňov sme mali odlietať do UK, všetko bolo vybavené, nechcela som to rušiť. Tak šiel so mnou. Tam som už ale definitívne vedela, že je koniec. Nič som k nemu necitíla, ba naopak, chvíle s ním mi prišli nepríjemné, odporné. Nechcela som s ním byť. Ani v Anglicku, ani nikdy.

 Blog
Komentuj
 fotka
loriana  8. 3. 2013 03:11
fackami sa nič nevyrieši
Napíš svoj komentár