Krutosť sna.... (poviedka)

"Ach, ahoj Adam, konečne ťa vidím...“ rýchlo som ho objala... Kedysi to bol moj najlepší priateľ až kým som nespravila jednu chybu.. pohádali sme sa, keď som mu povedala, že idem von s jedným chalanom od nás. Hovoril, že nie je pre mňa ten pravý, že je to len ožran a nevie čo chce.... Vtedy som Adamovi neverila, myslela som, že klame, ani neviem prečo, len mi to nešlo do hlavy... že by bol Marek naozaj taký?? Marek bol moj vysnený chalan.. No nikdy som neverila, že by mohol mať o mňa záujem. Bola som taka šedá myška, v škole som sa takmer s nikým nebavila okrem Adama a Marek bol idolom hádam všetkých dievčat v našej triede... Túžila som byť jednou z tých, ktoré sú v jeho blízkosti, ktorým nerobí problém pozdraviť ho hocikedy keď ho stretnú na chodbe. Nepamätám sa, že by som sa s ním niekedy pred tým vobec rozprávala, okrem toho, keď si odo mňa pýtal klúče od šatne. V triede na vyučovacích hodinách o mne ani nevedeli.. Len som sedela v kúte a bola ticho. Popri tom som sledovala tých ludí, ktorých nepoznám a aj napriek tomu im hovorím moji spolužiaci. Obdivovala som ich. Chcela som byť takou akými sú oni, baviť sa s nimi, byť niekto, kto je vždy očakávaný na stretnutiach typu Poďme sa zabaviť, v meste je dobrý koncert. Sice som chodila na koncerty, ale len s Adamom. A to nebolo pre mňa dosť. Chcela som viac. Chcela som Mareka a s tým aj jeho populárnosť. Adam bol iný jako ja, bavil sa s každým z triedy úplne v pohode, ale on to nepotreboval, vravel že sú to namyslení ludia, ktorí si nezaslúžia moju pozornosť. Vtedy sme sa vždy hádali a po tej hádke koli Marekovi sme sa už ani nerozprávali. Už som nemala nikoho. Nikoho blízkeho, kto by mi zahnal moje depresie z nedostatku spoločnosti. A tak som trpela chvílu sama, ale tak aspon prisiel za mnou Marek a oslovil ma. Bol to moj najkrajší deň v živote. Pozval ma von a ja som súhlasila. Samozrejme bol problém v tom, čo si obliecť. Ale inak som bola vážne šťastna. Onedlho sme spolu začali chodiť a dostala som sa do tej spoločnosti kam som tak túžila. Konečne som spoznala mojich spolužiakov. Mala som všetko čo som chcela, len Adam mi chýbal. Pohadali sme sa tak, že sa mi neozval, začal ignorovať. Stretaváli sme sa každý deň v škole, a po nejakom čase som zistila, ze ignorácia je vážne krutá.

Lenže keď máte po svojom boku niekoho, na kom Vám záleží, ako som mala ja Mareka, rýchlo zabudnete na to najdôležitejšie – priateľstvo.


Teraz sú to už dva roky čo som s Marekom. Človek by ani nepovedal že nám to tak dlho vydrží. Ale predsa. Bohužial, Adam mal predsa pravdu, neklamal ma ako som si myslela. Teraz to celé ľutujem. Adama som nevidela už asi rok aj pol, ale už to takto nevydržím. Musela som mu zavolať, že ho potrebujem viac ako inokedy, že ak ma má ešte vôbec trošku rád, nech príde tam kde vždy. A Adam prišiel.

„ Som rád že si mi zavolala, vážne som to nečakal...“ opätoval moje objatie.

V tom okamihu som sa rozplakala. Konečne som bola s človekom, ktorý v mojom živote zaberal veľmi veľa miesta. Adam je pre mňa veľmi dôležitý. Tá hádka ma mrzí, čo som mu povedala a ďalej som sa pýtala ako doteraz žil. Či sa mu darí, alebo naopak, veci nevychádzajú tak akoby si predstavoval. Zistila som len to, že študuje na umeleckej škole, čo vždy chcel, takže sa jeho želanie splnilo. Viac som sa ho nestihla spýtať, všimol si totiž moje modriny a rany na rukách.

„ Čo to je??“ neveriacky sa ma pýtal. Stačilo mu pozriet sa mi do očí a hned zistil, že nie som šťastná. Vyhral túto krátku vojnu pohľadov a ja som mu začala rozprávat čo sa dialo celé tie dva roky po Marekovom boku.

„ Marek ma bije“ táto veta mu vyrazila dych. „Začalo to na jeho oslave 17. narodenin. Bol opitý a udrel ma keď som ho ťahala domov. Začal kričat, že ho mám nechať tak, že on ešte nechce ísť, že sa chce zabaviť. Tak som sa zdvyhla ja, že idem, udrel ma a povedal, že nikam nejdem. Mala som dosť, nevedela som čo povedať. Chcela som plakať. Veď ma poznáš, vždy sa viem rozcitlivieť.“

Adam sa ma ďalej pýtal, prečo som ho nenechala keď ma udrel, ale ja som ho nemohla len tak nechať. Ľúbila som ho. Dala som sa mu namotať, a nevedela som sa ho vzdat. Navyše ma prosil, aby som s ním ostala, že ma miluje, bol len opitý a nevedel čo robí.

Povedala som mu aj o tom, ako ma udrel ked bol triezvy. Ako ma to pomaly ničilo, začala som sa rezat, lebo som sa nevedela od neho odtrhnúť. Ešte stále spolu chodíme, som na neho tak navyknutá, že to nedokážem skončiť. Ale skúšala som, no vždy ked som sa ozvala s niečím čo sa mi nepáči, zas ma zmlátil. Tak načo?? načo som sa vobec snažila?? robí si so mnou čo chce. Nemám proti nemu žiadnu šancu. Povedala som mu, že sa bojím, lebo je toho na mňa vaážne príliž, že to uz nevydržím. A navyše Marek chce aby som dnes k nemu prišla. Už dlhšiu dobu mám pocit, že chce odo mňa sex. Ale ja ho nechcem. Nechcem tam ísť, no musím.

„ Jednoducho tam nepojdeš. Neboj sa, pomôžem ti, nenechám to len tak. Porozprávam sa s ním, už ti viac neublíži..“ povedal mi, ale vidím, že to nechápe. Stále si hovorí svoje, ale nechápe, že tam musím ísť.. inak by ma zbil. Bol by schopný ublížiť aj Adamovi. A to nechcem...


Chcem zomrieť. Včera mi s Adamom bolo tak krásne..ale nemohla som ho počúvnuť. Musela som ísť za Marekom. Ale bola to chyba. Kde som za ním včera prišla, chvílu sme sa spolu smiali, ale potom ma zrazu zviazal a zacal ma bozkávať.... bránila som sa ale bolo to zbytočné, zas ma zbil, potom ma začal vyzliekať a ja... prosila som ho.... to ho ešte viac vzrušovalo. Cítila som jeho dych na mojom krku, jeho dotyky, ako ma hladká.... studené drsné ruky behali po mojom tele a roztrhali moje šaty. Kričala som... ale nikto iný tam nebol. Nedalo sa tomu zabrániť...

teraz sedím v sprche a snažím sa zo seba zmyť Mareka. Ale nejde to.. stále to cítim... držím v ruke špongiu a drhnem.. všade je krv, už nevládzem....

to, o čom som kedysi snívala sa mi splnilo.. ale teraz som zistila, že sny sú kruté. Treba žiť pre prítomnosť a nesnívať. Mala som všetko čo som potrebovala a stratila som to preto, lebo som sa za to hambila. Hanbila som sa za niečo čím som bola.... už je neskoro na to, aby som to napravila. Už mám toho dosť, uz nevládzem. Už nechcem viac trpieť... musím to skončiť....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu