"Ideme ďalej?"
"Čo?"
"Už ideme?"
"Kam?"
"Predca do ďalšieho obchodu."
"Ahá.Hej a už si is niečo kúpila?"
"Hej...minula som tam 30€"
Prešli sme všetky obchody.Pokupovali jej oblečenie,chytili autobus domov.Doma som sa zavrel v izbe a išiel zavolať tomu dievčaťu.
Túút,túúút...
"Prosím?" ozvalo sa v telefone.
Nevedel som čo povesať.Sedel som na posteli,držal som mobil.Zrušil som t tvoril svoj laptom a zapol svoj obľúbený facebook.Nikdy nepísal tak som si pustil hudbu a rozmýšlal o živote a o NEJ.
Anie neviem kedy,som zaspal.Snívalo sa mi že som v miestnosti vez okien a dverý.Je tam tma.O chvíľu sa zaplo svetlo a ja som stál pred niekým.Keď som sa pozrel bližšie,zistil som že to je moja sestra.Chytil som ju ale v okamihu som ju pustil.Mal som krvavé ruky.Všimol som si že leží v kaluži krvi a ja tam stojím vedla nej a nič nerobím.
Zobudil som sa.Zvoní mi mobil.
"Prosím..."
A v tej chvíli sa mi zastavil život.Moja mama mi povedala tú najhoršiu správu,ktorú som nikdy nemyslel že budem počuť.Neudržal som slzy.Pustil som mobil na zem a vytiahol žiletku.
So slzamy v očiach som si spravil štyry hlboké rezy.Krv začala pomaly tiecť a ja som cítil ako sa uvolňujem.Sedím v krvi a na nič nemyslím.Až po chvíli mi cinkne prečo som to urobil.Opäť som začal plakať.Už nemá význam žiť...
Pokračovanie nabudúce...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár