Akoby ohlasoval niečiu smrť...

Kráčam lesnou cestičkou plnou lesných vôní a vyšliapaných chodníčkov od srniek.Nad hlavou mi lietajú krkavce ( alebo sú to vrany? možno havrany...)vydávajúce strašidelný zvuk - krá, krá-(skoro takto) zachrípnutým hlasom ako starý ufrfľaný fajčiar, ktorý je vďaka tomuto zlozvyku na pokraji svojej životnej púte.

Pri tomto zvuku ma zamrazilo, naskočili mi zimomriavky - akoby ohlasoval niečiu smrť. Už chýbal len tichý zvuk umieráčika.
Pripomenul mi hororové filmy , kde ho dosť často počuť hlavne v noci, keĎ je v zábere hrad s neschválnou povesťou, z ktorého sa každú noc ozývajú neidentifikovateľné zvuky , ktoré vo vás vzbudzujú strach a hrôzu.
V jeseni, ked je všade naokolo hustá hmla, v diaľke počuť húkanie sovy a zavýjanie vlkov pri splne mesiaca,keĎ vidíte ledva na špičku svojho vlastného nosa, keď všade naokolo počuť praskanie konárikov a vy neviete či je to len nejaká neškodná veverička, ľudožravý medved alebo...vrah bažiaci po krvi či nebodaj upír idúci doslova po vašom krku alebo dokonca obrovský chlpatý vlkolak ( alebo vlkodlak?).

Alebo keď je vzduch nabitý energiou až tak, že vám vlasy na zátylku stoja dupkom a vy cítite...že sa niečo stane, že je to predzvesť niečoho strašného a krvavého. Je úplné bezvetrie a ticho ako pred búrkou.Vzduch doslova stojí až tak, že by sa dal krájať, alebo tak, že by ste si v ňom mohli zaplávať.

Cítili ste to už niekedy?

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu