Ležala a tráva ju šteklila na bruškách prstov, ranná rosa jej premáčala vlasy, ale jej to vôbec nevadilo.

- nič mi nechýba, už len mať krídla a lietať voľne spolu s kŕdľom jastrabov-
sledovala ako sa ladne nechávajú unášať prúdom vzduchu plachtiac ponad oblaky
- keby som tak mohla byť len na chvíľu jedným z nich, lietať si voľne,žiadne pozemské starosti by ma netrápili, žiadne ľudské potreby, nuž čo, raz sa mi to možno splní -
v kríkoch niečo zašuchotalo, zakrochkalo ( no nebol to diviak )- zrazu na ňu dopadol tieň a niečo veľké, drapľavé a vlhké jej zmočilo celú tvár aj okuliare, cez ktoré už skoro vôbec nič nevidela
- Ayrin, to som si mohla myslieť-
...zapískala, zapraskali halúzky a pribehol aj Koger
- no poďme, je načase sa vrátiť domov-

Odchádzala plná novej energie a šťastia , že našla miesto, na ktorom je ticho a...pokoj




 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
kika-00  25. 5. 2007 19:52
pekné
 fotka
monya  25. 5. 2007 21:21
mile
 fotka
ada_k  27. 5. 2007 16:48
yes Doma, ved to je o tebe velmi pekne
Napíš svoj komentár