zas ticho si, počuť dážď, vietor, samotu,
a v tom potichu sípneš mi do uška.
Sípneš slová čo privedú temnotu.
Čierne sú myšlienky, noc nieje temnejšia.
Chladné sú náručia čo sa mi zavďačia.
Som dieťa noci, nespím a nežijem,
o všedné radosti nejavím záujem.
Existencia márna, celého ma naplnila,
jediná verná, Melanchólia nikdy ma neopustila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár