Zmýšľal na útek.Chcel utiecť niekam kde bol sám a slobodný bez ľudí.Túžil byť niekde kde mohol povedať že je skutočne voľný a šťastný.Chcel sa stať pútnikom ktorý by prebádal neprebádané a napĺňal svoju dušu splnenými snami.Nakoniec už bol rád sám radšej bol sám ako v spoločnosti idiotov.Chcel utiecť od tohto reálneho sveta. Od týchto robotov ktorý robia čo im bolo prikázané bez ohľadu na druhých.Teraz bol rád za túto bublinu v ktorej bol. Každý z nás žije život aký nám bol pridelený. Najprv chodíme do školy kde nás učia veci o ktorých si myslíme že nám budu nepotrebné a preto ich zanedbávame, potom chodíme do prace, kam musíme vstávať aj keď sa nám nechce a počúvame šéfa pretože od neho závisí či tento mesiac prežijeme.Stávame sa závislým od ostatných pretože nám bolo povedané že od nich závisí náš život. Prežívame zo dňa na deň z mesiaca na mesiac z roku na rok, ani si to neuvedomíme a tie strašné roky študovania a pracovania sú za nami. Toľko sme sa hnali že sme si ani neuvedomili že nežijeme my prežívame. A tomuto sa chce vyhnúť nechce žiť ako ostatný stále sa za niečim hnať keď to v skutočnosti nepotrebuje. Chce začať žiť inak hovoriť čo cíti pretože zajtra bude neskoro, prestať ľuďom vysvetľovať prečo, začať sa zaoberať svojimi problémami a prestať všetkým robiť obetného baránka pretože bol najslabší a mohli si doň ho ľahko dovoľovať.Pretože vedeli že je na tieto veci hlupák. Doposiaľ si myslel že konal správne,konal dobro ale bola to lož. Celý jeho život je jedna veľká lož!

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
biancadetolle  1. 12. 2013 02:04
ach jo...povedomé
Napíš svoj komentár