Hej ty! Áno, ty!

Už je to viac ako rok, čo si ma opustil. Áno, ťahali sme to potom ešte celkom dlho. Ale ja už som v tvojich očiach nebola tá, ktorou som bola predtým. Ale ty v mojich očiach áno. Stále som v tebe videla svojho ochrancu, milenca, bútľavú vŕbu a hlavne svoju lásku.

Zmysel života.

Až takto hlboko som klesla a nechala som ťa nech sa ním staneš... Prepáč, ale akosi mi to inak nešlo.

Teraz už prešiel viac ako rok a ja ešte stále nie som z toho úplne vonku a tak hľadám útechu v inom objatí, na iných perách, v iných slovách. Aj tak ťa stále pomedzi ne hľadám a dúfam.

Dúfam, že si to raz rozmyslíš a vrátiš sa. Neviem ani prečo to vlastne píšem. Asi preto, že mám pocit, že ťa potrebujem stále tak ako predtým. Aj keď to už nie je tak celkom pravda... už je to z časti za mnou ale stále nie úplne.

V deň keď to bolo presne rok, som si mohla oči vyplakať. Ale ty si mi ani nezavolal. Vlastne čo som čakala? Cŕŕŕn „Ahoj žabka, prajem ti pekné výročie nášho rozchodu...“ ??? ach, aká len som bola (a aká aj som) hlúpo naivná.

Zničil si ma. Zničil si moju osobnosť a nenávidím ťa za to, ale to, že k tebe cítim lásku je silnejšie než akákoľvek umelo budovaná nenávisť, ktorú by som k tebe chcela cítiť.

Viem, že sa opakujem, ale inak to neviem.

Stále si vravím, že ti už nič nenapíšem, nič ti nevenujem alebo tak. Ale miesto toho stále vyplakávam za počítačom a mám chuť si vytrhnúť srdce z hrude, nech už to všetko konečne prestanem cítiť.

Ach, prečo k tebe nemôžem byť taká ľahostajná ako ty ku mne?

Prečo? Opäť sa pýtam hlúpu otázku. Zjavne ti to je jedno. Aj tak tieto bludy nebudeš čítať... myslím, že by som na teba už mohla spokojne zabudnúť.
Ale...

Vždy je tu to malé hnusné zavádzajúce slovíčko.

...vždy keď už aj s časti zabudnem ty sa znovu objavíš a ja som opäť tam kde som bola aj predtým a ja sa znova zožieram akoby sa to stalo včera.

Nechápem prečo si mi povedal, že to už nebudeš čítať. Nechápem prečo ťa to už nezaujíma a prečo to už naozaj nečítaš. Nechápem prečo ma už nepočúvaš. Teda počuješ ma, ale vôbec ma nevnímaš.

Je mi to ľúto. Je mi ľúto teba. Je mi ľúto všetkých. Je mi ľúto seba.

Vieš, plakať takto anonymne skrytá za fotkou z pred milión rokov je oveľa jednoduchšie a bezbolestnejšie ako ti to vravieť, keď v tvojich očiach vidím ten nezáujem.

Teraz si zase preč a ja som z toho zase o kúsok viac vonku a...



...a čakám kedy sa znovu objavíš.

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár