cítim sa divne a je mi zle. Hlavne keď premýšľam o tom všetkom čo sa deje.
Začala som u teba prespávať, lebo si si ma zobral pod krídla a odkedy som tu mám čím ďalej tým viac pocit, že už nie len ty nie si ty, ale ja už vôbec nie som ja.
Neviem čo to má všetko znamenať.
wut?
neviem prečo píšem ďalší z mojich sebadeštruktívnych záchvevov zrovna sem. Respektíve prečo to všetko vôbec píšem. Asi by som si mala prestať sľubovať, že už v živote nič také písať nebudem.
Možno to píšem preto, že sa mi už nedarí tváriť sa neviditeľne, ale stala som sa neviditeľnou. Okrem sexu ma nevidíš a ani nevieš, že existujem.
Aj nad tým som premýšľala... prečo to stále robím? Je to instantná smrť v prášku.
sama som instantná smrť v prášku.
cítim sa instantne.
je mi zo seba zle a toto je veľmi zlý výcuc mňa samej.
A ty? Ty ten druhý, ten z tohto víkendu... prečo ma presviedčaš, že sa mám usmievať? prečo všetko berieš tak pozitívne?
Asi to zmažem... a cez slzy už nevidím na písmenká, ale mám potrebu písať... ani neviem čo, proste len tak niečo, čo aj tak potom vyhodím.
smiech cez slzy, alebo slzy cez smiech?
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár