voda prílivom kamene nanáša
Telo morskou penou odeté
Divá čajka mušle sem znáša.
Kľačím večnosť v piesku.
V horizont hľadím stekajúc
soľou hrdosť zbelejúc.
Na brehu nevyschnem..
neutopím sa,prežijem.
Zárezy morských ježkov
vylíže jed fialovou medúzou.
Nová krv prúdi mnou
Oceán napĺňa ma vôľou silnou
ako skala v zálive som
paradoxne krehká sťa papraď pýšiac sa útesom
Odtrhni ma
popŕhlim ťa podmorskou vášňou.
Z kolien zodvihni ma
spenenými bozkami zaplavím ťa bázňou...
Vyzývam ťa k púšte brodeniu
dunami vĺn šumeniu
K citom ďalekého dna
kam lúč nezlomí slnko ani luna.
Tak poď...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár