Augustové ráno. Krásne počasie letného dňa. Prechádzala som sa po ulici a vnímala ten hrejivý dotyk vychádzajúceho slnka. Premýšľala som nad svojim životom. Za ten čas sa toho toľko stalo. Rozvod, druhé manželstvo v ktorom sme sa dohodli, že už nebudeme mať deti, sťahovanie do nového domu, maturita Adelky. Maturita Chrisa. To všetko ubehlo tak rýchlo a ja mám už 42 rokov.
„Babi, ty sa nemôžeš hrať na indiánku. Si veľmi stará,“ vyhlásil môj vnuk Thomas. Adelkin syn. Má len 3 roky a je taký bystrý. Áno, starla som rýchlo. Ale nie vekom. Bola som to, čoho som sa bála najviac. Stala som sa s mojou matkou. Však s dvoma výnimkami. Nikdy v živote som neudrela ani jedno z mojich detí a ani som ich nijako neurážala. A druhá vec, v ktorej sme boli rozdielne bola, že ma nezabila vlastná dcéra. Robila som to za ňu.
„Ahoj,“ ozval sa za mnou známy hlas. Vždy, keď som ho počula, telom mi prebehli zimomriavky. Teraz to nebolo inak.
„Viktor,“ otočila som sa a už ma nezaujímala rieka podomnou.
„Dáš si?“ podával mi fľašu vodky.
„Ako v mladosti,“ vzala som si a s chuti sa napila. Hrejivý pocit v hrudi a postupné točenie hlavy nastali až po pol hodine nášho spoločného pitia. Sedeli sme v parku pod stromom a so smiechom pili a pili.
„Viktor, vieš.. Ja.. Nikdy som nemala odvahu, ale..“ z peňaženky som vybrala ampulku s tekutým prudkým jedom.
„Keď pôjdeš ty, pôjdem aj ja,“ usmial sa.
„Ešte počkaj,“ zasmiala som sa a vybrala pero a papier.
„Dirk, Adelka, Christian. Deti, ste už veľké na to, aby ste ma chápali. Dávam vám voľnosť po akej ste vždy túžili. Už viac nebudete mať na krku matku, ktorá slope. Ľúbim vás. Dirk, odpusť mi to, ale nikdy som ťa nemilovala tak, ako Viktora. Potrebovala som len doma chlapskú ruku. Ďakujem za všetko. Sbohom. P.S.: dajte za mňa pusu Thomasovi. Ema,“ dopísala som list a zložila ho.
„Fakt neviem, kde sa tie slová vo mne nabrali,“ vybuchla som smiechom. Viktor sa však nesmial.
„Deje sa niečo?“ ostala som zarazená.
„Milujem ťa,“ odpil z vodky, do ktorej, počas môjho písania, nalial jed. Pozerala som sa na to, ako ho trasie, ako odpadáva, ako umiera. Nebola som veľmi pozadu, pretože hneď na to som si poriadne odpila ja. Vedľa hlavy som položila list a čakala.. Bolesť brucha, bolesť hlavy, triaška, závrat, kŕče, bolesť a... Konečné uvoľnenie. Smrť...
Žijeme vo svete smrti. Každodenné umiranie je absolútne obyčajná vec. Zomrie jeden, narodí sa druhý...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
romika  23. 12. 2009 20:58
WaW...5*
Napíš svoj komentár