Radosti a strasti nezadanej ženy - 1. Nevadí

Už sú to skoro dva roky. Dva roky, čo som nebola schopná začať a vytrvať (aspoň týždeň) vo vzťahu. Keď sa nad tým tak zamyslím, všeobecne je to preto, že sa mi nechcelo a nestretla som chlapa, ktorý by vo mne vzbudil pocit, že sa mi chce. Nevadí.

Ok, nie že by mi z toho občas nedrbalo na hlavu, ale som prevažne spokojná. Hlavne preto, že môžem piť víno a jesť arašidové maslo kedy chcem bez vyčítavých pohľadov, chodiť po ulici so zelenými vlasmi, bez toho, aby sa niekto cítil za mňa trápne, hocikedy odísť do Talianska na výlet /ok, to som nikdy nespravila, ale mohla by som/, flirtovať s týpkom z fast foodu, prespať kde chcem a utratiť posledné peniaze za tričko s Jokerom. A tiež nemusím mať furt perfektne oholené nohy alebo niekomu prať slipy.

V tom, že som takto šťastná ma vždy utvrdí nejaký blb, ktorý sa v mojom živote objaví. Najprv sa jeden nad druhým rozplývame, lebo on má mylný dojem, že som úžasná a fascinujúca a ja že nie je vadný, rozumie sarkazmu a možno by to s ním šlo. Potom mi dá srdce na dlani, začne všetko s dobrými úmyslami siliť a mňa napne lebo neznášam vnútornosti a keď je na mňa niekto moc dobrý, lebo mám podozrenie na chystajúci sa ojeb na mňa. Potom zdrhnem a tvrdím, že to je mnou. Ale nikdy to nie je mnou. Vždy je to nimi. Nevadí.

Aj keď nie som obzvlášť krásna, mám nadváhu takých 10 kíl, kvôli tomu niekedy otravne nízke sebavedomie, som dosť pribrzdená a hovorím rýchlejšie ako myslím, keď mám vypité, mám magnet na chlapov všetkého druhu a veku. Žiaľ aj na chlapov s rozdielnymi hodnotami IQ alebo žijúcich v rôznych pseudosvetoch s rozdielnym vnímaním ľudí okolo a sveta celkovo. Napriek tomu som veľmi chybne /!!!/ považovaná za vyberavú a často aj za lesbičku. Ale existujú fotky mojich bývalých ktoré dosvedčia, že vyberavá teda naozaj nie som a dokonca aj pár mužov, ktorí môžu dosvedčiť, že ani to druhé, ale ani šunku v obchode si z regálu neberiem tú prvú. Radšej sa natiahnem dozadu, po tú o ktorej si moje psychoja myslí, že je nepochytaná a stojí za to. Niekedy však dojde dobrý tovar. Nevadí.

Len tak pre náčrt, za posledný rok som mala šťastie na:

♦ týpka, ktorý mi povedal, že má frajerku až v mojej posteli

♦ borca, ktorý sa ma snažil presvedčiť, že to že má frajerku nie je problém

♦ stalkera, ktorý mi doniesol pred barák kyticu kvetov

♦ týpka, ktorý ma mal odrazu tak rád, že ma pustil zo svojho domu, až keď som začala plakať

♦  magického chuja /veľmi dôležitý pojem, vysvetlím v článku nabudúce/

♦ klamára, ktorý mi po mojom odmietnutí začal nadávať do k...

♦  chlapa, ktorý sa chcel ku mne sťahovať po týždennej známosti

♦  chlapa, ktorý chcel, aby som sa k nemu nasťahovala po dvojtýždennej známosti

♦ týpka, ktorý mi až na druhom rande povedal, že o mesiac bude mať 18 rokov /čo je skoro o 6 menej ako mám ja/

Niekoľko mužov, ktorých som mala česť stretnúť, boli práve ten ,dúfam vymierajúci druh, ktorí väčšina žien, pokiaľ vás nezhypnotizuje dokonalým telom, neznáša. Všade boli, všetko videli, všetko zažili a všetko vedia, len akurát nie spolu a nemajú vrásky ako dôkaz. Ďalší mali pocit, že potrebujem trochu kontroly, obmedziť slobodu a začať jesť bravčové mäso a prestať piť /vraj často/ víno, lebo potom nemá význam, že chodím do fitka. Ta kďeže. Som žena protikladov. A že som si odjebala šancu na lásku s niekým, kto sa ma snažil zmeniť, tak to mi teda vôbec nevadí.

Pokračko nabudúce.

 Blog

13 7 0 0 3

Komentuj

Komenty k blogu