Omyl...

Som sám, sedím tu v izbe,
počúvam hudbu,
som ďaľšie znudené decko čo píše,
čo podľahlo tomu pudu.

A tak som tu v mojej izbe,
hrám sa ako iný na emócie,
a čakám kedy ten pocit zmizne,
totiž dojali ma promócie

a to som nezložil skúšky zo života,
iba som sa hral, že som šťastný,
a vykrikoval cudzie myšlienky a mottá,
veď som predsa básnik .

Som originál ako tisíc ďaľších,
veď vraj každý je iný,
veď vďaka tomu aj škaredší sú krajší,
a tuctový sú jediný.

A to je náš najväčší omyl,
predsa si nemyslíš že si iný,
si ako stovka, si len ďaľší čo lovil
v myšlienkach tú, pre ktorú bude ozaj jediný.


Alebo všetci sme rovnaký len to nedávame najavo, originalita neexistuje ... aspoň ja som na ňu dááávno nenarazil.

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu