úsmev žiary na tvári.
Žijem život, nie môj vlastný,
no občas sa aj zadarí.
Všade svetlá, všetko super,
každý sa tak veľmi smeje.
Je smutné, že je náš súper,
smer, ktorým to šťastie speje.
Mám v piči tie zlé známky,
veď mi je tak bezchybne,
vidím život z inej stránky,
cítim sa tak nevinne.
Všetko je tak rozmazané,
pred očami svieti dym,
vzduch dýcham tak nevyspane,
a tak žijem s tým,
že ten pocit nezmizne len tak,
to, že žijem nereálne, je len smutný fakt.
Aj keď troška nepodstatne,
tak sa túlam životom,
čakám kym to svetlo zhasne,
všetko nechám na potom,
Prechádza ma krásny pocit,
čudujem sa, ako to ?
sledujem ako tí cvoci,
ničia moje divadlo.
Prišla krutá realita,
prešiel všetok strach,
neprišla ma vôbec vítať,
a tak stojí vo dverách.
Pozerá sa na mňa lačne,
ja sa cítim veľmi zvláštne,
zrazu vidím všetko jasne,
došla tráva koniec básne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
3. 1.januára 2017 16:29
Tá tráva je tam veru zjavná.
Napíš svoj komentár