Môj strach - koniec s RPG...alebo... Ja mám vlastnú hlavu hernajs!!!

Môj strach... ako začať???
možno tak, že čím to začalo. Začalo to smrťou jedného môjho kamaráta (o ktorom som už raz písala tuším a ak nie tak to nevadí). Prosto tým, že ho zabili ma pripravili o jedného z najbližších a najlepších priateľov. Ide o to, že to bol človek, ktorý pre mňa veľa znamenal. Robil mi spoločnosť v ťažkých aj ľahkých dňoch. A prečo to píšem?

Tým to začalo. Odvtedy sa bojím vykročiť von z domu. Bojím sa, že ma nájde. Keď počujem kroky za sebou bojím sa, že je to on a ide si po mňa. Pár dní som aj mala sny, v ktorých ma našiel a dosť mi aj ublížil (prehodil ma párkrát cez zatvorené dvere, raz ma postrelil a potom sa mi aj párkrát vyhrážal).

Bojím sa, že zas ostanem sama. Asi to je to najväčšie. Bojím sa samoty. Že ma niekto zas opustí. Prídem o niekoho.

A môj strach sa deň za dňom stupňuje. Stupňujú to ľudia, ktorí si myslia, že vedia čo je pre mňa najlepšie a radia mi ako mám pokračovať. Myslím si, že by boli najradšej keby som raz a navždy zatvorila dvere za RPG svetom.

Môj strach len prehĺbili lekári, ktorí nemajú ani páru o tom čo mi je. Posielajú ma od jedného lekára k druhému. Z chirurgie cez ortopédi cez krčné až ku gynekológovi. Testujú ma. Skúšajú. A nevedia čo činia, že vlastne mi len ubližujú a trápia.

Mám chuť si tak schuti poplakať. Ísť niekam kde ma nikto neuvidí ako žialím nad svojím osudom. Chcem toho tak veľa? Možno...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu