ONA: Už musím ísť.
ON: Čo sa deje?
Nič, maj sa.
Nechoď. Zostaň.
Už musím, naozaj. (no nemusí naozaj, iba chce)
Ľúbim ťa.
*ticho*
Tak teda dobrú noc... Pa

Na druhý deň

Prepáč... Tak veľmi ma to mrzí! Chovala som sa hlúpo.
Nič to.
Môžeme sa o tom porozprávať?
Netreba.
Nehovorila som o svojich pocitoch... Viem, že by som mala, je to dôležité.
Možno.
Deje sa niečo? (a ona tuší, že tentoraz je to on, kto mlčí o tom, čo cíti)
Nič. Len už musím ísť...
Počkaj!.. Ľúbim ťa...
*ticho*
Mrzí ma to.
Zbohom.
Tak sa teda maj.


...a obaja vtedy túžili, aby ich ten druhý zastavil.

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
rebelka  30. 11. 2010 21:34
pekne vystihnute...A tak je to vzdy taijme pred sebou pocitya a potom vznikaju hadky bolest a všetko zle
2 
fotka
kulho  30. 11. 2010 21:41
čo tak pre zmenu,niečo milé a veselé?
3 
fotka
elenari  30. 11. 2010 21:47
@rebelka a možno by paradoxne stačilo úplne tak "málo" - neskrývať pocity



@kulho ťažko teraz...ale raz bude, sľubujem
4 
fotka
kulho  30. 11. 2010 21:53
joooj,nedepkuj blížia sa vianoce(dobre,nepoteší ťa to,ale aj tak... )
5 
fotka
rebelka  30. 11. 2010 21:55
no ved to ale ludia su hlupy A skryvaju svoje pocity a uvedomia si ze lepšie by bolo ich vyjadrit az vtedy ked je neskoro
6 
fotka
chajka  1. 12. 2010 18:38
perfektné, skutočne nemám slov!
Napíš svoj komentár