Moje empatia pred časom takmer zomrela. Sama neviem prečo. Možno to bolo kvôli tomu, že som sa vždy snažila niekomu pomôcť, ale mňa sa nikto z tých ľudí nepýtal, ako sa mám a prečo sa ako cítim. A viete čo? Samej mi tak bolo skvele. Samej s jedným najlepším priateľom a láskou.
Možno to celkom stačí. Mať iba dvoch najdrahších ľudí.

No v poslednom čase čítam a počúvam od neznámych ľudí takmer iba to, akí sami sa cítia byť a že nemajú nikoho, komu by zverili svoje pocity, komu by porozprávali o svojich myšlienkach. A prestávam to chápať. Ako je možné, že človek existuje sám? Na svete nás je tak veľa...

Želám si, aby to tak nebolo... Želám si, aby boli všetci šťastní tak ako ja (hoci ma tak neuveriteľne bolia zuby)... *člup - minca do fontány*

Možno som nejak precitlivelá... Možno sa moja nasilu pochovaná empatia začína prebíjať na povrch. Tak trochu by som možno chcela, aby za mnou niekto prišiel... aby mi porozprával o svojich pocitoch. Snáď to zo mňa nerobí hrozného človeka. A možno dúfam, že sa mi podarí dať niekomu trocha zo svojho šťastia a ukázať iné svetlo sveta. Nech sa ani ja necítim tak sama medzi toľkými utrápenými ľuďmi...

Ako sa to spieva?
Tuším to bol Led Zeppelin... "If we could just join hands...if we could just join hands...

 Blog
Komentuj
 fotka
blackies  7. 12. 2010 19:38
proste krásne
 fotka
elenari  7. 12. 2010 19:47
@blackies ďakujem
 fotka
octoberbutterfly  7. 12. 2010 20:02
pripájam sa, veľmi pekný blog.
 fotka
bagerka  7. 12. 2010 20:31
pekne, ja aj napriek tomu ze mam kopu "kamaratov" aj svoje druhe ja vmoje fakt super kamoske, aj priatela kto. ma milej sa citim osamela, a akoby som k nim nepatrila
 fotka
depropex  8. 12. 2010 09:40
tiež mi stačí iba jeden človek ku šťastiu
 fotka
motorbreath  8. 12. 2010 14:36
ale hej hej, vsetci sa vedia len lutovat... ked sa niekto citi fajn nikdy za tebou nepride ze ahoj mam sa popici, lebo to nepotrebuje, akonahle ho ale niekto naserie alebo zarmuti tak hned place jak je mu na kokot a jak ho nikto nechape
 fotka
paaloo  8. 12. 2010 23:22
jeeeej

ale no! ludia su tolko depresivni a smutni, kolko toho pustia k sebe a nahovoria si ze su!!

taktiez pomaham ludom uz niekolko rokov (no aspon sa snazim ) psychicka a filozoficka podpora... nooo ked pozriem sam na seba, citim sa stastny, radostny... a taktiez som sam... ale pohodicka a ked k tomu pocuvam pozitivnu hudbu, tak moja dobra naladka sa moze zdvojnasobit!

vela veci ovplyvnuje ludi, ich podvedomie a podvedomie samo seba! taktiez ako hudobne tony, myslienky, slova atd...

svet je krasny, aj ked je ludstvo hrozne!

no kazdy je strojcom svojho stastia



dnes je fajne!



peace!
Napíš svoj komentár