Ty..

Niekto by povedal, že to bola náhoda, že sme sa tu stretli v tom istom momente. Kto by si pomyslel, že keď mi zavoláš bude to vlastne osud. Rýchle platím a bežím na parkovisko, rozhliadam sa vôkol a zúfalo ťa hľadám. Slnko mi svieti do očí, ty mi mávaš a ja neviem z tej diaľky zistiť či sa usmievaš a si rád, že ma vidíš. Prídem k tebe a vlažne poviem ahoj. Usmeješ sa - veď je to už večnosť. Chceš mi niečo povedať ale už márne, máš ma už okolo krku a bozkom ti zabránim pokaziť tento moment. Nechala som sa uniesť emóciami veď je to poprvé.. čo sa nám naskytla príležitosť keď sme “spolu” a niesme na nože. Mám pocit, že ten bozk trvá len okamzik ale chcem aby trval večnosť. Keď skončí pozrieš sa na mňa, ostávaš prekvapený ale nehovoríš nič. Len si to zopakujeme raz, dva... Šepkáš mi do ucha či si to nechcem ísť rozdať na záchod a ja sa len zasmejem a nesúhlasne pokrútim hlavou.

Musíš už ísť. Vždy musíš. Odchádzaš a mne akosi ostáva smutno. Možno preto, že mi chýbaš a možno preto, že viem, že to bolo naposledy. 

Zdieľaj článok na facebooku
70 odoberateľov

Komenty k článku