po rukách mám drobné ranky ... prišla som na princíp čiernych a bielych guličiek ... ale tomu hajzlovi to nič nerobilo ... hlavou mi behajú myšlienky ako splašené kone ... nestačím ich sledovať ani zachytiť ... otázky ... odpovede ... už pár dní som nespala ... všetko sa opakovalo ... bolí ma celé telo ...
dnes som prechádzala chodbou s mamou ... prudko som zastavila ... matka šla ďalej ... ani si nevšimla, že už vedľa nej nie som ... zasiahla ma príšerná bolesť ... na ľavom boku ... pri srdci ... myslela som, že umriem ... ďalší malý infarkt ... zasmiala som sa ... po chvíli všetko prešlo ... pokračovala som, akoby sa nič nestalo ...
vedela som, že to bude zlé ... možno dnes v noci ... cítim ... niečo sa chystá ... vzduch sa chveje výbojmi ... chaos ... čierne kožovité krídla ... niekto štvrtý ... mám obavy ...
rovnako zlá noc ... keď sa oheň stane vodou, voda ohňom, svetlo zhasne, a len nebo bude jasné ... nechápem ... vychádzajú mi čudné karty ... večer som tancovala po kuchyni ... ale v noci ... čistka ... v mojej izbe ... úžasné ...
ráno predčasná ... večer naštvaná ... mám sa vzdať?!? ... čože? ... nie, neprichádza do úvahy! ... sila ... zúrila som ... ja o tom rozhodujem! ... zrejme zavadziam ... ak sa so mnou nechcú baviť ... aspoň budem mať čas na iné veci ... dobre ... (výpis z môjho denníka starého 7 rokov)
a na rukách uz nemám drobné ranky ... prišla som na princíp čiernych a bielych guličiek a mnohých farieb, krásnych, mäkkých, divokých ... a tomu hajzlovi to nič nerobilo ... hlavou mi behajú myšlienky ako splašené kone ... nestačím ich sledovať ani zachytiť ... otázky ... odpovede ... už pár dní som nespala ... všetko sa opakovalo ... bolí ma celé telo ...
dnes som prechádzala chodbou s mamou ... prudko som zastavila ... matka šla ďalej ... ani si nevšimla, že už vedľa nej nie som ... zasiahla ma príšerná bolesť ... na ľavom boku ... pri srdci ... myslela som, že umriem ... ďalší malý infarkt ... zasmiala som sa ... po chvíli všetko prešlo ... pokračovala som, akoby sa nič nestalo ...
vedela som, že to bude zlé ... možno dnes v noci ... cítim ... niečo sa chystá ... vzduch sa chveje výbojmi ... chaos ... čierne kožovité krídla ... niekto štvrtý ... mám obavy ...
rovnako zlá noc ... keď sa oheň stane vodou, voda ohňom, svetlo zhasne, a len nebo bude jasné ... nechápem ... vychádzajú mi čudné karty ... večer som tancovala po kuchyni ... ale v noci ... čistka ... v mojej izbe ... úžasné ...
ráno predčasná ... večer naštvaná ... mám sa vzdať?!? ... čože? ... nie, neprichádza do úvahy! ... sila ... zúrila som ... ja o tom rozhodujem! ... zrejme zavadziam ... ak sa so mnou nechcú baviť ... aspoň budem mať čas na iné veci ... dobre ...
.........................................................................................
AKO BY SOM TO NAPÍSALA DNES
na rukách už nemám drobné ranky ... princíp čiernych a bielych guličiek a farieb, smelých, divokých, nežných a mäkkých ... a tomu hajzlovi sa smejem do tváre ... hlavou behajú myšlienky ako kôň čo narástli mu krídla ... sledujem tú jemnosť pierok čo reže nebo na kusy ... otázky a odpovede ... spím aj nespím ... všetko sa raz zopakuje ... bolesť? tú neriešim
tá chodba je len v mojej hlave ... točí sa dokola v snahe zastaviť ... prúd myšlienok ... milujem ten vír ... denne vírim sa s ním, vlním sa v rytme vesmíru ... prudké stopky, prudké štarty ... každý ide dalej nevšímavo ... čo bolí, prejde tiež ... aj smiech, aj slzy, aj ranná rosa, aj vietor čo tvár ti hladí ... a zase tíš ... nič nestalo sa
zlé to bolo ... je to preč ... múdrosť som si nechala ... deň, noc, deň, noc ... cítim ten pohyb, ten večný kolobeh ... stále ktosi niečo chystá ... pomsta, útok, zrada, stret ... vzduchom doznievajú výboje ... chaos v srdci, pokoj v duši ... pribudli mi krídla žiarivé ... nech aj piats predstúpi ak nemá strach ... obavy sa stratili, stratili sa v prach ... len moc tu sídli, a poznanie
keď sa oheň stane vodou, voda ohňom, svetlo zhasne, a len nebo bude jasné ... katy menia svoje strany, a odhaľujú tváre ... ja tanec mením ... a masky uložené v skrini ... nevzdávam sa, nebojujem, len ticho striehnem ... a občas ... zaútočím ... a prinesiem mier do očí ... mojich, tvojich ... všade
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
20. 12.decembra 2018 17:29
Nemám šajnu, o čom točíš. Si postihnutá?
Napíš svoj komentár