Žil som s ňou viac ako 5 rokov a zrazu som ju videl po pol roku. Bola taká istá, vôbec sa nezmenila. Mala guľaté líčka, silné stehná, malé mäkké bruško, vlasy síce trochu kratšie, ale úsmev - presne ako som si naň pamätal. Pozdravila sa potichu a tak trochu bojazlivo. Ani ma neobjala, len mi vtisla bozk - už však iba na líce. 

Počúval som ako tára nezmysly a skáče z témy na tému. Ako sa občas zastaví a zistí, že to vlastne nemala hovoriť. Bola roztomilá, presne ako kedysi. 

Iba vtedy sa nám zdalo, že to nie je ono. Pustili sme sa každý vlastnou cestou, lebo sme nevedeli ako ďalej spolu. Nechcela ma vidieť, vyzerala že je šťastná - a aj ja som sa tak aspoň tváril. Ale všetko bolo inak. 

Niekedy to stačí - iba začať odznova...



 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
endre-silentname  24. 8. 2016 13:09
Občas to stačí.
Napíš svoj komentár