Zivo spominam na chvile, ked mi zacala vysoka. Emancipovane premotivovane ziena - taka wanna be mladsia verzia Dr. Temperance Brennenovej - ktore si myslelo, ze k zivotu nepotrebuje nikoho, ze ma vsetko pod kontrolou, ze dokaze velke veci a ze laska je len rozptylenie, ktore si nemoze dovolit, pretoze ju cakaju v zivote "vacsie veci". 

To teda.

O pol roka neskor diagnostikovana intermediarna uveitida s odchlipovanim sietnice a glaukomom, riziko jasne - slepota. Diagnoza, ktora je u tak mladych ludi rarita, nieco vzacne. (Well, that's me. Always something special.)
Verdikt? Prerusit studium a okamzite na operacny stol. Nie raz, ale rovno 3x - operacky a nemocnicne prostredie budu o par rokov (snad) moj denny chleba, tak preco si to nevyskusat hned aj z pozicie pacienta? Chvalabohu vsetko dopadlo dobre, kombinacia kortikosteroidov, imunosupresiv, a schopnosti spickovych lekarov zabrali. 

A mne sa od tej chvile okrem objemu zdravotnej karty zmenilo vsetko.

Kto niekedy v zivote zazil situaciu, kedy slo o vsetko alebo nic - predovsetkym co sa tyka zdravia - vie, ze tieto chvile su drsne.. nielen fyzicky, ale aj psychicky. Clovek premysla a prehodnocuje. Niekto zisti, ze ho zivot, ktory doposial viedol nebavi a chce zmenit pracu / skolu / byvanie, atd., niekto si zase zacne vazit viac to, co ma. 

Ja som si povedala, ze skola je sice pekna vec, byt uspesny tiez, ale co je najkrajsie je mat niekoho, s kym si budes moct uzivat chvile nicnerobenia a s kym si budes tvorit spolocne zazitky, niekoho, kto ta v tom najhorsom neopusti a o koho sa budes moct opriet, ked budes pokulhavat.

Po navrate do Brna som dala sancu tomu, coho som sa dlhe roky desila. Laske.


A to rovno takej tej poriadnej, necakanej, vasnivej, skutocnej, ktora ti obrati v jednom momente zivot hore nohami (ako keby uz nebol chaoticky dost). Takej, ktora ti ukaze, ze sa nemusis bat robit sialene veci, ze aj tak sa nakoniec vsetko nejako vyriesi a lutoval by si jedine to, ak by si ich nespravil. 


Laske, na ktoru nikdy nezabudnem. A aj ked uz oficialne skoncila, som si ista, ze ju budem citit v hlbke duse -  i ked tajne, sentimentalne - no navzdy. 





A tak si vravim - museli sa mi pokazit oci, aby som mohla vidiet.

 Blog
Komentuj
 fotka
warble  29. 1. 2021 22:36
velmi dobre !

zelam este pevne zdravie najma
 fotka
vreskot000  29. 1. 2021 23:19
pevné zdravie na príhovor sv. Lukáša zo srdca ti vyprosujem
 fotka
domek  30. 1. 2021 15:08
Veľmi mi to pripomenulo Absolútny zákaz od Petra Karvaša.
Napíš svoj komentár