Na ulici vydíš dve nahé dievčatká ako si s chuťou si odthávajú kusy nejakého muža, ktorý bezvládne leží vo vlastnej krvi a čumí do prázdna. Prázdno je to, čo nás naplňuje. Vôbec nám nevadí, že ostaný na nás čumia ako na bláznov. My si žijeme vo vlastnom svete, svete plnom smrti a krvi. Svete, ktorý nám dáva uspokojenie, vo svete, ktorý nás naučil nebáť sa...
Kráčaš po ulici a vôbec ťa nevytočia arogantní ľudia, ktorí na teba hádžu svoje hnusné pohľady a vrážajú do teba. Ty len ideš za svojím cieľom. Tvoj cieľ je to najhlavnejšie, čo ťa teraz zaujíma. Tvojím cieľom je zomrieť. To je jediné po čom teraz túžiš. Choď, a počúvni svoj vnútorný hlas. Choď a zabi sa!
Choď a spáchaj samovraždu. Ale nie obyčajnú. Musí byť taká, aby ťa vnútorne naplnila, aby si sa potom konečne cítil lepšie. Ale musíš to zrobiť na verejnosti. Musí to byť tak, aby sa malé deti, ktoré ťa videli umierať, každú noc budili s hrôzou v očiach! Aby sa im každý deň premietal obraz teba, ako nahý s pištoľou pri hlave stláčaš spúšť.
O pár minút tvoje telo leží bezvládne na zemi s veľkou dierou v hlave, ale to ťa teraz vôbec nezaujíma, lebo konečne si slobodný. Neboj sa. Teraz sa uz nemusíš báť ničoho...
Nadišlo to ráno. Ráno, keď sa prebúdzaš a vedľa teba leží mŕtvola nahej slečny. Konečne si tu. Vítaj medzi nami a váž si toho, ze môžeš spolu s nami zdieľať tento nádherne hnusný svet, ktorý nemá žiadne hranice a v ktorom je možné všetko...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
marttina
9. 7.júla 2011 16:33
co ja viem, take nasilu mi to pride toto.
3
neviem, tak mi to prislo aby tam bolo co najviac krvi, smradu, smrti a ja neviem no. mozno som to len tak inak vnimala.
Napíš svoj komentár