Prudko neinteligentná a plytká prerábka slávnej pasáže z Hamleta

Piť, či nepiť!
to je otázka,
čo šľachtí ducha viac, či trpne znášať
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť čašu proti moru bied
a nápojom ho zdolať? Opiť, spať –
nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom
sa končí hlavy bôľ a stovky hrôz,
čo sú nám súdené, tak umrieť, spať –
či v tom je méta našich túžení?
Spať – azda snívať – to nás zaráža,
čo stať sa nám môže v dobrej nálade,
keď unikáme svetským krútňavám. A človek sa zatacká – tie obavy
nám predlžujú strasti života.
Veď kto by znášal tyčky a posmech čias,
bezprávie ožranov a spustnosť iných,
žihadlá ohrdnutej lásky, krivdu,
svojvôľu úradov a ústrky,
čo schopný od neschopných utŕži,
keď poľahky je možné pokoj nájsť
jediným poldeci, kto by sa vláčil
v pote tváre s bremenom života?
Len hrôza s toho, čo je po opici,
či nevoľky skončím tam, odkiaľ nijaký
pútnik sa nevracia, nám marí vôľu
a káže radšej znášať známe zlá,
než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme.
Tak triezvota z nás robí zbabelcov
a prirodzená ľudská rozhodnosť
chorobne bledne v tieni dohadov,
aj smelé veľkolepé predsavzatia
vzápätí spľasnú ako bublina
a nemožno ich činmi nazývať.

(A teoreticky by to šlo prerobiť aj lepšie, ale to by sa už vymykalo pointe prízemnosti)

 Blog

4 1 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu