O LÁSKE.
Keď vás láska zavolá,
nasledujte ju,
hoci jej cesty sú ťažké a strmé.
A ak vás ovanú jej krídla,
poddajte sa jej,
hoci meč ukrytý v jej perí vás môže poraniť.
Lebo práve tak,
ako vás láska korunuje,
tak vás aj križuje.
Ako vďaka nej rastiete,
tak sa v nej strácate.
Láska má len jedno želanie. Aby sa naplnila.
O DÁVANÍ.
Často hovoríte: "Vďačne dám, ale len tým, čo si to zaslúžia." Stromy vo vašich záhradách tak nezmýšľajú, ani stáda na vašich pasienkoch.
Dávajú, aby žili, lebo odoprieť znamená zahynúť. Veď ten, kto je hoden svojich dní a svojich nocí, je hode dostať od vás úplne všetko.
A ten, kto si zaslúži piť z oceánu Života, ten si môže naplniť svoju malú čašu aj z vášho potôčka.
Najprv sa sami staňte darcami a nástrojmi dávania.
Lebo vedzte, že v skutočnosti je to život, čo dáva životu - nie vy. Čo ako si nahovárate, že ste darcami, ste len obyčajnými svedkami dávania.
O RADOSTI A ZÁRMUTKU.
Vaša radosť je váš zármutok zbavený masky.
Tá istá studňa, z ktorej pramení váš smiech, bola často naplnená vašimi slzami.
Akože ináč by to mohlo byť?
Čím hlbšie sa zarýva smútok do vášho bytia, tým viac radosti sa vo vás môže zrodiť.
Keď ste veselí, nazrite hlboko do svojich sŕdc a zistíte, že to, čo vás rmúti je zároveň aj to, čo vám robí radosť.
A keď ste plní smútku, opäť nazrite do svojho srdca a uvidíte, že žalostíte nad tým, čo bolo vašou radosťou.
Ja vám vravím, radosť a zármutok sú neoddeliteľné veci. Spolu prichádzajú, a kým jeden z nich s vami hoduje pri stole, pamätajte, že druhý si líha vo vašej posteli.
O BOLESTI.
Vaša bolesť je praskanie škrupiny,
ktorá zahaľuje vaše poznanie.
Tak ako kôstka plodu musí puknúť,
aby jeho srdce uvidelo slnko,
tak vy musíte poznať bolesť.
O ČASE.
Chceli by ste zmerať čas, hoci je bez rozmerov a nezmerateľný.
To večné, čo je vo vás
vie, že večný je aj život,
že včerajšok je dnešná spomienka
a zajtrajšok je sen dneška.
...nech sa dnešný deň objíma s minulosťou v spomienke a s budúcnosťou v túžbe.
O DOBRE A ZLE.
O dobre vo vás môžem hovoriť, ale o zle nie.
Lebo veď čo iné je zlo než dobro mučené vlastným hladom a smädom?
vskutku, keď je dobro hladné, hľadá si potravu i v temných dierach, a keď ho trápi smäd, pije aj z mŕtvych vôd.
Ste dobrí,
keď kráčate k svojmu cieľu
pevne a odvážne.
Ale nie ste zlí,
ak ta idete krívajúc.
Veď ani tí, ktorí krívajú,
nejdú nazad.
SMRŤ.
Chceli by ste poznať odveké tajomstvo smrti.
Ale ako ho nájdete, keď ho nehľadáte v srdci Života?
Sova má oči stvorené pre noc a cez deň je slepá, nie je jej určené odhaliť záhadu svetla.
Ak vskutku chcete vidieť ducha smrti, dokorán otvorte svoje srdce telu Života.
Lebo život a smrť sú jedno, tak ako rieka a oceán sú jedno.
V hĺbke vašich nádejí a túžob leží vaše tiché poznanie druhého sveta:
a ako semeno, čo čaká pod snehom na príchod jari, aj vaše srdce sníva o jari.
Dôverujte týmto snom, lebo v nich je skrytá brána do večnosti.
Váš strach zo smrti je len chvenie pastiera stojaceho pred kráľom, ktorý mu na znak uznania kladie na rameno svoju ruku.
Veď čo iné je umrieť,
než stáť nahý vo vetre
a rozplynúť sa v slnku?
A čo iné je prestať dýchať,
než oslobodiť dych
od jeho chaotického pohybu,
potom vzlietnuť a sa rozplynúť
a tak hľadať Boha?
Len keď sa napijete z rieky ticha,
začnete naozaj spievať.
A keď dosiahnete vrchol hory,
až potom začnete stúpať.
A až keď si zem zažiada vaše údy,
až potom začnete naozaj tancovať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mliecakkorova
21. 3.marca 2008 13:48
ON BOL PROSTE SUPER!!
Napíš svoj komentár