Moja duša utrpela posledných pár mesiacov pár poriadne tvrdých rán. Niektoré stále vidno, hlavne tie na zápastí. ,,To aby si videl ako mi ubližuješ. ,, opakujem mu stále, keď so slzami v očiach chytí moje krvavé zápastie a odvráti pohľad od novej jazvy. ,, Prepáč. ,, Nič viac nedokáže povedať a viac ani netreba. Odpúšťam mu aj keď viem, že to spraví znova.
Prečo to robím a prečo to robí on. Prečo jednoducho neodídem ?
Nemám kam, nemám nikoho, nemám absolútne nič o čo sa možem oprieť, nemám už čo stratiť. Pýtate sa kde je moja rodina ? Kde sú moji priatelia? Spolužiaci ? Známi ? ...Otočili sa mi riťou k tvári....kvoli nemu. ,, Je to dement, on ta zabije ! ,, Stále mám pred očami svoju mamu ako kľačí na zemi, nervovo zrútená z mojho odchodu, z batožiny čakajúcej pred dverami...
Spomínam si na svojho dedka ako utekal za autobusom, snažil sa ma zastaviť a ochrániť pred tým zlom. Pred ním...Bolo už neskoro.
,,Vieš ocko, všetko mohlo byť inak, keby mi TO mama nepovedala. ,,
,, Nemyslela to tak, vieš že bola opitá. ,, Toto boli moje posledné slová s otcom.
Alkohol v tele ale nie je ospravedlnenie. Nie pre mňa. Nie pre TO čo povedala.
,, Kebyže viem aké decko sa mi narodí tak ani neporodím alebo ho radšej... ,, Počula som ešte pár urážok, že som ku*va čo roztiahne nohy všetkému čo má vtáka a utekala som preč. Za ním....
Ubehlo pár mesiacov. Pribudlo pár desiatok modrín a pár desiatok modrín zmizlo. Možno sa pýtaťe prečo aj po 3. slabom / ? / otrase mozgu sposobenom jeho žiarlivosťou ostávam s ním...s mojím tyranom a pevne verím aj budúcim vrahom...
Odpoveď je jednoduchá. Pretože som blázon, ktorý miluje. Pretože viem, že toto je moja posledná šanca na život. Som chorá. Na tele aj na duši.
Bez neho všetko skončí, tak ako aj všetko začalo.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár