Prvý krát v Taliansku – v okúzľujúcej Lombardii

Hneď na úvod musím napísať, že to bol prekrásny výlet a neskutočné dobrodružstvo zvlášť pre človeka, ktorý zatiaľ veľa vecí vo svete nevidel. Možno tie pocity niekto pozná, ak toho ešte veľa neprecestoval, ale i tak.

Zvolili sme si výlet na 5 nocí. Už niekoľko týždňov pred termínom odchodu som plánovala program s takým nadšením, že som sa často pristihla ako sa usmievam na monitor a teším sa. Keď som pozerala odporúčania na miesta, kde sa jednoznačne musíte pozrieť, videá z týchto miest, krásne fotky, z ktorých neskutočne sršala pokojná a zároveň vzrušujúca letná atmosféra. Keď som vlastne až počas tvorenia programu zistila, čo všetko krásne máme možnosť vidieť a čo všetko je v okolí, tak som sa už vážne nevedela dočkať, keď to uvidím na vlastné oči... Aj keď tam samozrejme boli obavy, že to bude niečo nové, nepoznané, ako to bude s dohováraním sa v Taliansku, keď sa vravieva, že s angličtinou sa tam moc nepochodí. Ach tie pocity a adrenalín, keď sa na niečo strašne tešíte, ale pritom sa bojíte aké to bude, a či to splní vaše očakávania. Zbožňujem tieto pocity!

Boli tu posledné hodiny pred odchodom, balila som sa, rozmýšľala čo mi ešte treba vziať a dúfala, že nič nezabudnem a že sa vmestím do ruksaka, ktorý som bola dokúpiť dodatočne, aby sa zhodoval s povolenými rozmermi príručnej batožiny (pretože sme išli nízkonákladovým letom za dobrú cenu a prišlo mi divné priplácať za batožinu ak ideme len na týždeň, pričom si myslím, že na týždeň stačí mať menší ruksak, ak máte ubytovanie). A len tak mimochodom, tento let mal byť mojim prvým v živote, takže plus ďalší menší stres :D. K tomuto baleniu sa, mi dosť pomohla rada, na ktorú som narazila pri typoch na zbalenie sa do príručnej batožiny a to uterák z mikrovlákna. Vždy keď som niekde cestovala sa mi nepáčilo, koľko miesta mi zabrala osuška a uterák na vlasy a týmto sa problém pekne vyriešil. Uterák z mikrovlákna sa dal jednoducho poskladať do malých rozmerov, bol ľahký a rýchlo schol. Mal presne tie vlastnosti, ktoré pri cestovaní uvítate. Nízka hmotnosť a praktickosť.

Skoro ráno sme teda vyrazili na vlak do Ostrava-Svinov a odtiaľ vlakom priamo na letisko v Ostrave. Všetko to zbehlo tak rýchlo, príchod na letisko, kontrola, zrazu sme prichádzali k lietadlu a ako som sa tak pozerala na to lietadlo, prišlo mi také obrovské, všetko mi zrazu prišlo také nadpozemské. Nevnímam pomaly okolie, len vnímam ako kráčam a v mysli sa usmievam a nechápem, že sa to ide stať. Pochvílke som začala vnímať ľudí naokolo a vravím si, určite všetci už leteli, a ja si tu v mysli trapoším, aké je to úžasné a úžasne nové. Išla som krok za krokom, jeden schodík, ďalší schodík, zrazu som bola hore a ukazovala palubný lístok a až v tej chvíli mi reálne došlo, že som v lietadle a idem letieť a zrazu som sedela. Na tieto okamihy fakt asi nikdy nezabudnem, aj keď to možno niekomu príde zvláštne. Tisli sa mi trochu do očí mierne slzy, mala som chuť usmievať sa a nevedela som sa dočkať, kedy vzlietneme. Nevedela som, čo čakať, bola som tak zvedavá a aj trošku vyľakaná. Zrazu sme vzlietli a ja som len mlčky pozerala von oknom a nechápala. Trochu mi nadvihovalo žalúdok, ako krásne sa menil tlak, ale zároveň sa mi to úplne celé páčilo, celá tá kombinácia bola dokonalá. Ako bolo nádherne vidieť kúsky Álp, bože fakt ich bolo krásne vidieť... No aj toto strašne rýchlo prešlo a čoskoro sme pristávali, no tento raz mi už tak viac nadvihovalo žalúdok, ale ani teraz mi to nevadilo. Vyšli sme z lietadla, pozreli sa usmiati na seba, pre nás oboch to bol prvý let. Začala som vstrebávať, že sme už v Taliansku, i keď mám pocit, že tak reálne som si uvedomila, že som tam bola až niekedy doma :D. Išli sme busom smer mestečko Bergamo (kde sme mimochodom mali v pláne cez týždeň jednoznačne ísť, keď som pozerala ako je tam krásne) a odtiaľ vlakom smer Miláno, kde sme teda mali aj rezervované ubytovanie. Vystúpili sme v Miláne z vlaku, a teda musím uznať, nerobili si srandu, že samotná stanica v Miláne stojí za pozretie. Išli sme sa ubytovať, na izbe bolo krásne útulne, a musela som sa pochváliť, že som vybrala dobre :D. I keď na internete som čítala rôzne recenzie, no nechápala som tie negatívne názory na toto ubytko. Raňajky sme mali v cene, úplne mi stačili, personál bol milý, všetko prebehlo bez problémov, no neviem naozaj nájsť nejakú vadu, i keď to samozrejme závisí od náročnosti človeka. Ale veľmi sa mi páčila tá útulnosť.

Takže podľa môjho navrhnutého programu, sme mali v pláne ísť prvý deň pozrieť centrum Milána, Parco Sempione, Milánsky dóm, Castello Sforzesco, Galleria Vittorio Emanuelle II, Naviglio Grande a veci, ktoré budú po ceste. Deň začal pekne, i keď najprv bolo trochu zamračené, no vadil mi v centre ten nával ľudí... cestu von z Castello Sforzesco nám sprostí černoši skazili náladu na celý deň. Začali otravovať a veru vyzerali tak, že by som sa bála neurobiť niečo, čo mi nanútili, aby ma potom nezmlátili. Núkali náramky a jasnými odmietnutiami nás nechceli nechať. Mali sme náladu zničenú vážne na celý deň, škoda reči...

Nasledujúci deň sme mali v pláne ísť vlakom z Milána do mesta Varenna, pozrieť sa na mesto a zároveň na jazero Como, kde na jeho pobreží teda toto mestečko je. Bolo to samozrejme omnoho krajšie ako na fotkách a videách, prešli sme pešo až na samotný koniec Varenny a potom naspäť, tie krásne úzke uličky, všade pohoda, kľudná atmosféra, proste krása.. Páčil sa mi ten kľud oproti centru, že tu nebol taký nával ľudí. Ak pôjdete do Milána, alebo niekde blízko do Lombardie, na milión percent odporúčam. Kľudne aj ako týždňovú dovolenku pri jazere Como, buď pešo, na bicykloch, nejaké túry alebo aj kúpanie a smaženie sa, pozrieť sa loďou do mesta Bellagio. Ďalší deň malo byť na programe Bergamo, a v pondelok jazero Garda (keďže som čítala, že neodporúčajú ísť tam cez víkend, že je tam vtedy nátresk), lenže na ich stránke Trenord písali, že má byť v pondelok nejaký štrajk na železniciach od rána do nejakej 13tej, tak sme tieto dva dni prehodili, keďže cesta k jazeru Garda mala trvať dlho, a keby sme išli o 13tej len z Milána, tak by sme to určite nestihli.

Takže ďalší deň sme mali na pláne jazero Garda, kde sme šli z Milána do mesta Malcesine pri jazere Garda a tam sa vyviezť lanovkou na Monte Baldo. Cesta bola dlhá, najprv vlakom z Milána do Peschiera a odtiaľ busom do Garda a odtiaľ na Malcesine trvalo dlho a naťahovalo sa to tým, že tam boli zápchy, bolo tam neskutočne veľa turistov a meškali aj autobusy, už sme si mysleli, že sa tam ani nedostaneme. Okolo 1nej sme sa konečne dostali do Malcesine a rýchlo šli na lanovku, kedže sa tam zvykne čakať vraj minimálne jednu hodinu v rade. Lanovka mala dve zastávky, jednu približne v strede v San Michele a druhú až hore, čiže Monte Baldo. Cesta lanovkou bol zas jeden veľký zážitok, prekrásny výhľad na hory, na obrovské jazero Garda, ktoré je najväčšie v Taliansku, najlepšie bolo, vždy ak sme prudko zmenili výšku, tak všetci v lanovke naraz že blee :D. A už sme hore na Monte Baldo. Riadne fúkalo, sadli sme si, jedli a pozerali sa na výhľad. Bol fakt úžasný. Cítila som sa úplne tak ľahko ako na obláčiku, úplne opačný pocit ako keď som v meste plnom ľudí a samá tlačenica. I keď si človek určite viac váži a viac to prežíva, keď si to sám vyšlape, ale ono by sa to vážne časovo nedalo, keďže sme boli radi, že sme sa tam stihli dostať, druhá vec by bola keby sme tam kempovali, ale nesedelo nám to do rozvrhu. Boli sme hore možno necelé dve hodiny, ktoré som osobne vnímala ako krátku polhodinku. Naspäť išli posledné lanovky do 6tej večer, takže sme si nemohli dávať na čas a aby sme zároveň sa stihli dostať späť do Milána, kedže sme videli cestou tam, aké sú riadne tlačenice na cestách a bus, ktorý mal ísť napr. 30 minút šiel dve hodiny. No nakoniec sme sa dostali domov čosi po polnoci. No deň to bol krásny i keď kvôli časovým obmedzeniam uponáhľaný. Ale určite je lepšie vidieť to aspoň takto ako vôbec nevidieť. Takisto by sa dalo aj k tomuto jazeru Garda ísť napríklad na týždeň, a podniknúť tie isté veci ako pri jazere Como.

Posledný deň sme mali smer Bergamo. Ako sme kráčali po hlavnej ulici, tak trochu som nechápala, ako to môže byť celé také celistvé, akoby celé mesto bola jedna hradba, teda aspoň tak mi to z môjho pohľadu prišlo. Už to Dolné mesto bolo krásne, a bol z neho krásny výhľad na Horné mesto Citta Alta, ktoré bolo ešte krásnejšie ako to mesto dolné. To Dolné je vraj časť moderná a horná časť je tá pôvodná, čiže Staré mesto. Ako sme kráčali hore a hore smerom k hornému mestu, tak si vravím o koľko prichádzajú tí, čo sa nahor vyvezú lanovkou. Nešlo sa hore dlho a zároveň ste mali či po ľavej alebo pravej strane krásne scenérie. Už teraz mi bolo ľúto, keď som si uvedomila, že budeme musieť ísť preč. Na Bergame sa mi znova páčil ten kľud. Tento typ miest ako Varenna, Bergamo je úplne pre mňa ako stvorené.

A čo viac dodať, cestou domov mi bolo dosť smutno, že tieto krásne miesta musím opustiť. Taliani mi prišli ako strašne pohodoví ľudia, dobre naladení a sme sa aj riadne nasmiali na nich. Jeden deň ako sme šli na izbu šiel jeden talian za dňa na bicykli parádne naladený a vyspevoval si bezstarostne. Presne tieto detajly každodenné z týchto dní mi budú ozaj chýbať a asi si na ne dosť často spomeniem. 




Zdieľaj článok na facebooku
0 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Warble

    18 ročné dievča

    (love)
  2. 2
    Darkestangel

    21 ročné dievča
    hlavou v Taliansku

    Milované Miláno (love) tento blog, to je presne o mne spred troch mesiacov, len itinerár som trošku inak naplánovala :)
  3. 3
    Exactina

    24 ročné dievča

    @darkestangel tak by si tu mohla napísať , čo pekného si tam videla ty :) rada by som sa inšpirovala, ak pôjdem do Talianska nabudúce :)
  4. 4
    Darkestangel

    21 ročné dievča
    hlavou v Taliansku

    @exactina mám všetko veľmi dôkladne zapísané, každý môj krok, každý môj dojem :) možno to sem hodím, ktovie, ale musela by som to zosekať :D
  5. 5
    Exactina

    24 ročné dievča

    @darkestangel ja by som si to rada prečítala :)
  6. 6
    Darkestangel

    21 ročné dievča
    hlavou v Taliansku

    @exactina pozri si môj aktuálny blog, nie je vyslovene o tom, kde všade som bola, ale o problémoch ktoré ma stretli :) a možno teda pridám aj zápisky z cesty, lebo som si všetko poctivo zapisovala, ale to keď budem doma a budem mať čas :)
  7. 7
    Exactina

    24 ročné dievča

    @darkestangel idem pozrieť, určite pridaj aj zápisky, tie sú vždy super :)