a krivíme tváre hnusom - kútiky cukajú
pred suchými bozkami bosky cúvame
po škrupinách prázdnych vajec
a kachličky obchádzame; križujeme len špáry,
aby sme vedeli kam ísť a kde sa stretnúť
na rohu tretieho riadku a prasknutej
jemnej, ešte nedonosenej škrupiny.
vlasy ma hryzú za golierom aj keď som nahá
aj keď sa už nemajú kde skryť
kdesi vzadu v hlave
formovanie prechádza po nerovnom povrchu
mojich skrivených pohľadov na svet
až k čelu a tam
svieti na cestu čiernou
a pretiera mi sklíčka smolou.
v noci ti tajne sypem vlasy do uší
aby si počul to praskanie -
odliepanie suchého zipsu,
elektrina vo vlasoch
to ja sa od teba odliepam
statické sily neväzbových interakcií.
budíš sa nevyspatý,
nechala som pod matracom
premočeným spotenými dlaňami
- to od nervozity! či to má pointu,
alebo je to ďalší Beckett -
nechala som tam nedovarené
nepredžuvané výčitky,
tak ako sa zrodili,
bez matky, bez otca
bezprízorné.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
phantasia
4. 10.októbra 2017 20:36
tu už nikto nehodnotí kvalitu, asi.
Napíš svoj komentár