odviezol by som ťa až k oblakom a vysadil na obláčiku...
...tam, kde už nelietajú lietadlá...
Boli by sme preč od skazeného sveta, zloby a kriku
a nikto by nás už nikdy nenašiel.
Zvaliť sa len tak na krajíček
a pozorovať oblohu posiatu vtákmi...
Svet je taký malý ako malíček
a nepodstatné veci skryté za mrakmi.
Vlasy nám vejú vo vetre
Myšlienky lietajú za nimi
sú ľahučké ako to perie
čo z vankúša padá za nami...
Nič nás už netrápi, je to ako vo sne...
Nie, nevravím času: veď sa vráť!
Držíme sa za ruky - nielen keď svetlo zhasne...
Dúfam, že vieš, ako ťa mám rád...
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
alroune
6. 6.júna 2011 21:43
ake mile
7
niekedy sa dá lietať aj keď nemáme krídla... a nie len vo sne
mtvr
mtvr
Napíš svoj komentár