Chýba mi - sebecké?

Sedím za pc a tupo hľadím do...vlastne len tupo hľadím. Jednou rukou vyberám kukuricu zo zubov (nechce sa mi vstať a hľadať špáratko) a druhou rukou utieram slzu bezmocnosti - pesimistický začiatok? Horši by bol pesimistický koniec. Ktovie, možno o týždeň tu budem opäť bezducho sedieť a jednou rukou vyberať kvalitne hlboko zarytý poľský cukrík (veď viete ako ja nerada hľadám tie špáratka)a druhou rukou utierať slzY beznádeje.

Zatiaľ nemám schopnosť predpovedať budúcnosť, a ani moje vrecko peňazí nie je, bohvieako, priťažkavajúce, aby som "darovala" peniaze tetám s hebrejskými či azerbajdžanskými menami, šatkou na hlave a veľkým počtom bradavíc naznačujúcim výnimočné schopnosti. Jednoducho žijem zo dňa na deň s vedomím, že nie zbytočne.

Nejdem tu polemizovať o veciach ťažiacich moje mladé srdce pravdepodobne spomínaných už v predošlých depkoidných blogoch. Ale snáď dovolíte . . .

Mám pocit, že mi pomedzi prsty uniká veľká a dôležitá ... súčasť mňa.

Myslím, že vďaka tej súčasti som tam, kde práve som.
Myslím, že vďaka nej som sa ľahko dostávala z ťažkých situácií.
Myslím, že vďaka nej som čiernu videla bielou.
Myslím, že vďaka nej som predýchavala záchvay smiechu.
Myslím, že vďaka nej som do mozgu - aktívnej i pasívnej časti uložila nezabudnuteľné spomienky.
Myslím, že vďaka nej som bola zo seba schopná urobiť totálneho idiota, lebo ona by spravila pre mňa to isté, len aby ma rozosmiala.
Myslím, že vďaka nej mám na čele len jednu vrásku, lebo ona rozfúkala všetky ťažké mraky čakajúce na odľahčenie práve nad mojou hlavou.
Myslím, že vďaka nej som mala pokojný spánok, lebo zahriakla hoc koho, kto sa na mňa čo i len krivo pozrel.
Myslím, že vďaka nej som sa úprimne smiala bez ohľadu na to, či mám ústa primerane otvorené, či mi nevyprskne nejaká slina a či hlavu zakláňam do konvexného alebo nebodaj nekonvexného uhla.
Myslím, že vďaka nej som sa nikdy nebála povedať vlastný názor, lebo ma vždy vypočula a naviedla správnym smerom.


Mám byť naivná a vymletá bábka, aby mnou ľudia pohŕdali, a či premudretá a skúsená dievčina, aby ma ľudia počúvali?
- Zbytočná otázka - vždy mi poradila.
Myslím, že vďaka nej som sa na nič nehrala a bola jednoducho sebou.

Teraz už počujem len jemný šepot. Azda som sebecká? Dúfam, ale cítim, že sa tá moja dôležitá súčasť vzďaľuje akokoľvek sa snažím prsty pritlačiť k sebe. . .

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu