Zmiešané pocity

Je to až smiešne. Poznáte ten pocit prázdna na konci dňa? Poznáte ten pocit samoty aj keď je okolo vás tisícka ľudí? Ten pocit zbytočnosti existencie na tomto svete? Pocit znechutenia z vlastného života?

Ja áno, ale hanbím sa za to. Veď som zdravá, viem chodiť, vidím a počujem, mám priateľov, dobrú rodinu ...Snáď ku šťastiu chýba niečo viac?

Prečo si to všetko šťastie človek uvedomí v tej najhoršej situácií?
Veď život je ták krásny, prečo nežiť každou minútou, sekundou?..
Snažila som sa, ale nasilu to asi nejde.

Hľadala som lásku, tam kde nebola. Hľadala som pravdu v kope klamstiev, priateľov medzi nepriateľmi, cestu k vyplneniu nereálnych snov, hľadala som vôňu dávno vyschnutého kvetu, hviezdy na oblohe plnej mrakov, svetlo v tme...

...hlbokej tme, ktorej ľahko poďlahneš. Najhoršie je snáď len to, že som ňou časom ostala zahalená. Pridusila moje zmysly, schopnosť rozmýšľať a moje právo na úsmev.
Zrazu som okolo seba nechcela mať nikoho, možno len jednu osobu, jednu jedinú, je to tak veľa?
Nikdy som nepociťovala takú silnú túžbu po objatí, po stisknutí ruky, po hrejivom pocite pri srdci, po nežných dotykoch - po LÁSKE.

Áno láske...to je to slovko, ktoré som zabudla spomenúť medzi FAKTORMI ŠŤASTIA. To slovo, ktoré prinúti takmer každého zamyslieť sa, zamračiť alebo pousmiať sa. 5 písmenové slvo, ktoré dokaže prevrátiť celý život. Slovo, ktoré vo mne vyvolá "mravenčenie" v bruchu.

ALe je to len slovo?..........

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu