Chceli by sme byť ostrieľaní ,no pritom ,aby na nás nebolo vidno skúšky života.
A tak dochádza k tomu,čoho sa už ja desím.
Babku nerozoznáte od mamy...a vaša staršia sestra vyzerá ako sestra vašej mamy.
Viem,že ženy sa rady o seba starajú. To aj ja.
Chceme byť krásne. Žiadané. Milované.
Chceme utiecť pred starobou.
Chceme zastaviť čas.
Chceme ale zabúdame.
Prechádzam sa po parku a zrazu počujem ako 4ročné dievčatko kričí na svoju mamu krstným menom : "Janííí, pod sa s nami hrať!"
Zastavím a rozmýšľam v akom svete to žijeme.
Nebolo to tak dávno,čo som svoju mamku začala volať menom a potom...
Uvedomila som si,že prichádza o potešenie , počuť ako na ňu volám mamka...
Meno jej nikdy nevyčarí taký úsmev na tvári ako to,ked ju oslovím svojou mamou...
Mladšia generácia mám to chápe skôr,berú nás ako kamarátky,máme medzi sebou krásny vzťah,ale je škoda ich ochudovňovať o to,čo robí ich život krajší.
Preto bez ohľadu na vek a pohlavie,nehanbime sa prejavovať svoje city,nešetrime slová,konajme tak,ako to cítime...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
loveee
25. 6.júna 2012 20:15
Nechcela by som aby ma moje dieťa oslovovalo krstným menom. Mamina je proste mamina
Napíš svoj komentár