Hlavne to,že herci v postave zanechajú kúsok seba.
Ten dokonalý súlad prežitku a dokonalosti.
Fascinujúce.
Zažiť si takých pár hercov v reále,nie je bohviečo.
No hlavne tých, ktorí sa vám dostanú až tak pod kožu,že máte z toho zimomriavky.
Áno, sú medzi nami.
Najprv ako naši ochrancovia a v momente sú z nich zrudy.Len tak.
Odporné.
Slizké.
Nehanebné.
Bez chrbtovej kosti.
Špiny.
Špinu zmetiete z povrchu a je po nej,no srdce nevyberiete a nehodíte do Dunaja napospas prúdu...
Aký paradox...
V seba a svoje schopnosti veriť nevieme, no pretvárka akoby ulahodila našej telesnej schránke a doslova ju vyhľadávala a tej uverím mihnutím oka.
Keď mi raz niekto povedal,že láska je krásna. Smiala som sa.
Teda, moje ponatie lásky bolo v svete nereálnom.
V svete argentínskych či mexických telenoviel...
Vyobrazená ako hotová dokonalosť.
Súlad. Harmónia.
Samozrejme nechýbali intringy. Ale uzavrela som to vetou: "nič v živote nefunguje tak,ako by sme to častokrát chceli"
A viete čo?
Môj život je ako telenovela.
Krásny, napínavý ,no z jedným rozdielom...
...málokedy má moja rozprávka šťastný koniec...
A vlastne...neviem prečo vám to píšem...
..no vraj to pomáha,ak sa človek vypíše a uľaví sa mu.
Sklamania ma robia silnou.
Nezávislou.
Chladnou.
Áno, som ľadová kráľovná a od teraz už len ja a JA.
Lebo dobrota sa nevypláca...
Lebo city ochladnú...
Lebo ľudia sú figúrky...
Lebo svet stratil priority...
Lebo nezištnosť sa vytratila...
Lebo láska je krásna a tak sakra bolí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár