Vždy som bola sviňa vo vzťahoch.
Egoistická, nenásytná, ignorantská.
Mala som pocit, že vlastne ani nedokážem nikoho lúbiť okrem seba. Tak som každého záujemcu schválne od seba odohnala svojim nepekným chovaním. Túžila som po tom, čo som nemohla mať a ak za mnou nejaký chlap chodil tak ma to odrádzalo.

Až pokiaľ som nenarazila na človeka čo je presne ako ja.

A nemohlo to dopadnúť nijako inak, ako zamilovaním.

Čím viac som k nemu naklonená, tým viac sa mi vzďaluje. Hrá moju hru, robí všetko pre to, aby sa mi znechutil.

Viem, čo treba urobiť. Seba poznám dobre, tým pádom viem čo zaberá.

Odmeranosť.
Ignorácia.
Povrchnosť.

Ale je to sakra ťažké.
A k čomu to vlastne bude dobré? Budeme tú hru hrať stále znova a znova.
A možno práve to ma drží nažive. Neustála zmena, napätie, vášeň..

Dostala som presne čo som chcela.
Aj keď je to celkom pekný trest...

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár