Prší a je ráno, on smrdí, veru áno…

Prší. Člapkanice. Nadávky. Krásne ráno.

     Milujem Bratislavu, hlavne keď prší. Rád sa kochám jej prírodou. Ale keď neprší. Ak sa totiž chcete kochať prírodou Bratislavy, a keď prší, zaručene sa nebudete pozerať do zeme. No a ak sa nebudete pozerať do zeme, budete sa úspešne kochať bratislavskou betónovo-prírodnou scenériou. Ak však tento úkon kochania v daždi správne vykonáte, je pravdepodobné, že zároveň velkú chybu učiníte. Poznáte tú krásnu pieseň od kapely No Name, “poznáš ten pocit, keď muž podchladený…” a zaiste tiež poznáte jej pokračovanie. Táto časť textu úzko súvisí s tým, čo vám chcem povedať.

     V prvom rade to pri úspešnom kochaní môže skončiť podchladením. Bohužiaľ, neplatí to len pre mužov. Netýka sa to len zastupiteľov pohlavia na čele s pánom Timkom. Veru nie. Tiež sa niekedy zastavíte a zamyslíte sa? Máme to spoločné. Niekedy sa zastavím a uvažujem. Akú dráhu zvoliť, aby som sa úspešne vyhol všetkým tým kalužiam? Niektoré z nich už naberajú podobu maďarského mora. Slávneho Balatonu. Vtáčiky vraj pijú často z kaluže. Verím, že na takéto by si však netrúfli ani odvážne a vitálne bratislavské holuby. A to im chýba pud sebazáchovy. Niekedy plán nevyjde a pocítim to. Tú kaluž, ten malý Balaton. Nie je síce pevný, ale je chladný. Ako tá brána. Vtedy moje zraky opúšťajú krásy Bratislavy a namieria si to na niečo oveľa obyčajnejšie, oveľa všednejšie. Na moje nohy. Presnejšie povedané, na moje mokré nohy. Vtedy pár očú pozdvihnem k nebesám a pohansky zaželám všetkým slovenským cestárom všetko dobré. Prechladnem? Buď nie, alebo áno.

     V druhom rade to môže skončiť miernym pokĺznutím a neznámou biologickou stopou na vašej obuvi. Nebavíme sa tu však o žuvačke. Veru nie. Vaša ctená noha, no konkrétne v tejto situácii, moja ctená noha trafiť smie niečo celkom iné. A to niečo vôbec nie je pevné, a ani nie chladné. Viete, ako to ráno. Podobne ako v prípade predtým, vyvrátim pár očú k nebesám, vzápätí na paneláky, ktoré venčia trávniky poznačené produktmi psej výroby a zaželám všetkým zábudlivým psíčkarom osud podobný. Vykročím na chodník, bezpečne zahľadím sa smerom dole, na topánky milé moje. Potom upriem zrak vpred, nezastaví ma už s ničím stret. Na pohovor pracovný pripravený som, dojem prvý bude, sťaby hrom! 

    Prší a je ráno, on smrdí, veru áno...







Zdieľaj článok na facebooku
0 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Xxar3s

    35 ročný ujo
    Bratislava

    nahodou aj ba je krasna ked prsi a prirody je tu tiez dost len treba dvihnut zadok a nastartovat trabosa (ak byvas v centre) odporucam na jar ist na hradzu bud zo strany petrzalky, ale este lepsie zo strany slovnaftu (pripadnr biskupic) zacat u flinstouna dat si tam vyprazany syr na bajku prejst az do hamuliakova a tam sa kochat nadhernou prirodou ak mas psa tak ten sa tam vybeha ponahana labute a inych psov alebo ludi... z druhej strany ba mas zase karpaty, zeleznu studienku a straasne vela lesov. a ti co byvaju v Raci to maju najlepsie prejdes pesi par krokov a uz si v prirode.
  2. 2
    Feroborba

    23 ročný chalan

    Ja s tebou súhlasím, Bratislavu mám rád, tie miesta, o ktorých píšeš poznám. Vôbec nebolo mojím zámerom niečo kritizovať ;)
  3. 3
    Antifunebracka

    28 ročný muž
    kunda birdzu

    Hovná prinášajú šťastie!
  4. 4
    Feroborba

    23 ročný chalan

    @antifunebracka jednoznačne, stačí sa potme poprechádzať po sídlisku a šťastia máš naveky amen!