Na začiatku bolo slovo a to bol zrejme aj začiatok problému, radšej tam mal byť rozum. Alebo nie? Teraz nechcem v žiadnom prípade uraziť stvoriteľa, hovorím o ľuďoch. Kázne, ktoré nás sprevádzajú celou časovou osou, vytvorili akýsi iracionálny svet založený na potrebách našich predkov. Alebo sme to mi sami?

K spisom predpisov sa netreba zrejme ani vyjadrovať. Kresťan si povie, že boh to zariadil tak aby sme sa naučili vnímať svet (samozrejme na obrázkoch šľachticov), iný si zrejme budú myslieť že je to následok nejakej príčiny a ateista si spomenie na chemickú štruktúru živého organizmu (nebude to vedec?). Filozofia.

To všetko však nie je tak dôležité tak, ako náš názor. Ten môj skromný sa upína na realitu pozorovanú vlastnou osobu počas pobytu tu. Nechcem pôsobiť pateticky a sentimentálne, ale budem.

Jeden sen. Priznám si že ho snívam, otrepaný a hoci dokonale krásny sen o rovnosti ľudí po celom svete sa stáva akýmsi klišé, ktoré však neexistuje. Je to o schopnosti ľudí prejavovať svoj názor na realitu značné poznačenú práve ich schopnosťou myslieť. (Dúfam že sa chápeme). Pousmiať sa je jediná cesta, ktorú vidím aby som sa nezamotal práve v svojich ideálnych snoch. No mám sa smiať na veciach, ktoré vyvolávajú bolesť? Nie, nie je to správne, minimálne podľa môjho názoru.

Teraz premietajúc si riadky, ktoré som napísal si zrejme každý „normálny“ (musel som použiť toto slovo, ktoré je pre mňa dokonalé práve preto, že prakticky sa nedá identifikovať jeho synonymum )- pre mňa to je tak, hovore čo len chcete. - povie o čom tu hovorím. To je každému jasné. Je to tak? Prosím otočme sa, budeme si rozumieť.

Od času ma priťahovala myšlienka akejsi nereálnej skutočnosti, v ktorej aj doteraz žijem a ktorú sa snažím obísť reálnym, pričom aj tak snívam o nebi. Ó svätý DALÍ.

Nie. Pointa tohto prakticky nie je určená mnou, ale hĺbkou zamyslenia sa nad súvislosťami, ktoré sa snažím minimálne si predstaviť. Prosím snívajme.

Na koniec chcem spomenúť jednu plnú myšlienku: Načo to budeme baliť, keď obal každý roztrhá.

Mám byť prekvapený? Samozrejme.

Dúfam že to nebolo o ničom, lebo by som sa musel zasmiať. Tento krát na sebe.

 Blog
Komentuj
 fotka
siss  3. 1. 2010 00:39
bolo to moc na mna ale aj tak sa mi to lubilo...

super veta: "Načo to budeme baliť, keď obal každý roztrhá."
 fotka
lusila  3. 1. 2010 00:42
Veľmi sa mi to páčilo, fajn myšlienky
 fotka
idea  3. 1. 2010 12:01
Perfektny blog
Napíš svoj komentár