A už stý krát tá istá pesnička, tie isté tony, ktoré zabaľujú a chránia dráhy vedomia pred realitou. Je to tak strašne potrebné? Neodpovedal som si. Nemal som na to chuť.
Jeden čaj vás poprosím. (Naozaj ho chcem?) Strašne milá dáma, ľudia ktorým bi ste vyplakali more a viete že by ho odložili na dni sucha. Nehovorím o chuti.
Ó, hrajte mi. Zbor ľudských pávov, pýšiacich sa ponad konáre ľudských davov. Nenájdem tam onú medzeru, darmo sa snažím. Postavaj puzzle. Vládzem? To je na tebe. Nemyslím.
A tak povediac ľavou zadnou. Misky plné mravov.
Šťastne stojím na pred hlavou. Nerobím to pre seba. Ale moja je odmena.
Trafíš tam, spýtala sa. Neviem. Mal by si. Kto azda potom prevedie vodu cez rieky? No odpoveď nepoznala. My sme sa len smiali. Hádali.
Prosím snívajme ďalej. Ďakujem. Pomlčím.
Človek, ktorý sníva a ten ktorý má rad rozprávky. Tak mi jednu nadiktuj. Hej, ale nemal som chuť. Ten čo sníva si ju aj tak raz prečíta. Pochopenie.
Mám rád tie chvíle.
Rasizmus. Odsudzujem ťa na nosenie čierneho kabáta? Som triezvy? Nie, nemožno súdiť podľa kusu odevu, nech hodia kameňom. Prosím? Mám dáždnik.
Nech sú moje slová a môj názor vami zatracované, ale stále stojím na ňom. Aký sen to je krásny. Nenávidím rasizmus.
Stojac na brehu rieky, a teraz ho nechápte. Voda tečie naopak. Je to vôbec možné?. Ukážme si dôkaz. Tí, ktorí chápu sú pravidlom. A výnimky musia existovať. Tolerantný ľudia sú tou vodou. Ďakujem
Stačilo idem sa umyť. Zlosť neodmaľuješ. Myslím na kopu vecí ale stále sa to nedá porovnávať. Nestaraj sa do vecí, ktoré nechápeš. Ale keď je to potrebné? Bude?
Mám rád tie chvíle.
Raz ju napíšem celú. Len počkajte!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
marttina
4. 1.januára 2010 23:37
super. 5 hviezd.
Napíš svoj komentár