Však mesiac svieti pre všetkých !

Nočná prechádzka s krásnou ženou, vrúcne objatia, bozky, zamilované pohlady...
Stav beztiaže, hlava naplnená endorfínmi, vzduch preplnený feromonmi..
Láska? Možno, ale neskutočná prítažlivosť určite áno.
škoda, že aj táto bublina raz splasne a jej obsah sa rozleje do okolia. Telo začína naberať na váhe, problémi na význame a začíname si znovu pripomínať svoju pozemskú prítomnosť...

Na krásne chvíle sa ale nezabúda lahko a na niektoré sa zabudnuť nedá
a ja zabudnúť ani nechcem, i ked koniec môže byť nieekdy tak bolestný. Ale spomienky ostanú...
Mohol by som sa mstiť, mám za čo...
Ale nie, nebudem. To nie, radčej sa s tebou znovu vyberiem na "našu" lavičku a zahladím sa ti do očí.. Ale to už nebude ten pohlad ktorým, by som sa na teba bol pozrel ešte včera, plný lásky, chtíču a nehy...
Bude to pohlad pochopenia s nadhladom na veci nie tak dávno minulé,
pohlad na priatela, ktorý mi sice chtiac či nechtiac ublížil a ja verím v druhú možnosť, ale to vieš už len ty sama...
Ale však život ide dalej, a tak ako prišlo dnešné ráno príde aj to ráno zajtrajšie a mesiac svieti rovnako pre všetkých;
na čiernych i bielich ako aj ružových a tirkisových...
mesiac nevníma rozdiely a aj keby ich bol videl, boli by mu ukradnuté..

Ja ich nehladám a pri tom neskutočne priťahujem. dúfam, že tento svet nezabudne na morálku a ak áno, dúfam že to nebude skôr ako na ňu zabudnem ja...

- Mesiac nesvieti, on len premieta spomienky z dňa do svitu noci
a je neuveritelné aké sú niektoré noci pri splne svetlé...

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu