Ako mi štúdium medicíny zmenilo život

V škole máme predmet, ktorý sa volá Lekárska psychológia. Povinný. Dôvodmi, prečo si myslím, že je tento predmet zbytočný a mrhá našim časom, by som dokázal zapísať celé anály. Ak chcem dostať zápočet a postúpiť do ďalšieho ročníka, musím napísať seminárnu prácu na tému uvedenú v nadpise, tak aspoň nech vzíde z toho niečo pozitívne, telo seminárky sem dávam ako blog. Whatever.

Štúdium medicíny mi život nezmenilo. Lepšie povedané, nie je to iba medicína, čo mi zmenilo život. Môj život sa mení dennodenne a to pod vplyvom všetkého, čo na moju osobu dennodenne vplýva. Neviem, či je férové vytýčiť práve štúdium medicíny ako nejaký prvok, ktorý dramaticky mení kurz ľudského dennodenného putovania. Napríklad štúdium vysokej školy mi pripadá ako množina, ktorá lepšie zahrňuje zmeny, s ktorými musí celkom určite zápasiť mnoho mojich rovesníkov.

Každopádne by som všetko, čo sa odohralo, odkedy som “vyletel z domáceho hniezda”, neopísal ako niečo, čo mi obrátilo život naruby; skôr ako nechávanie sa unášať prúdom alebo marný boj s ním. Označil by som to za dospievanie. Čas beží rýchlejšie. Ak táto exponenciálna tendencia bude pokračovať, bojím sa, že v pätdesiatke mrknem okom a prejde desať rokov. Pri otázke, aký som starý, sa musím zamyslieť a skutočne si overiť a vypočítať, koľko tých rokov mám. Zmenšuje sa kruh priateľov, zväčšuje sa okruh známostí. Zisťujem, že o všetko, na čom človeku záleží, sa treba starať a udržiavať, inak veľmi rýchlo unikne spod dosahu jeho prstov, zatiaľ čo je očakávané, že si stále k tomu budeme na seba nakladať viac a viac. Najhoršie je asi neustála potreba rozhodovať sa. V detstve máme pred sebou málo možností, ktoré nie sú dôležité. Kontrastne je teraz každý deň pretkaný prehodnocovaním svojich priorít a neustálym plánovaním. Pred nejakým časom som čítal túto vtipnú anekdotu: život je neustále rozhodovanie sa, kam sa ideme najesť, až raz zomrieme. Neostáva mi nič iné, než súhlasiť. Toto prekliatie je zároveň aj požehnaním. Ak sa mi nechce celý deň vstať z postele, nemusím. Chcem si dať cheeseburger a nie nejaký hnusný šalát? Poslúžim si. Najlepšie na celom dospievaní je asi zistenie, že nikto nevie, čo vlastne so svojou existenciou robí. Všeobecne. Nikto nevie, čo ho čaká v novej práci, na novej škole, v novom vzťahu. Každý skáče do neznáma. Všetci majú na sebe masky a predstierajú, že vedia, aký je zmysel ich života. Možno oklamú aj samy seba.

Určite ale existuje pár aspektov, za ktoré celkom určite štúdium medicíny môže. Je to nemožnosť relaxovať nerobením niečoho produktívneho. Ak celý deň neurobím niečo, čo neprospieva môjmu osobnému rozvoju – nemusí to byť učenie – je mi zle. Určite sa zo mňa stala osoba závislá na plánovaní a je pre mňa dôležité tieto plány plniť. Ak si človek totiž nenaplánuje učenie na skúšku, tak to nestihne. Mám určité podozrenie, že to možno začína prerastať do trochu nezdravých rozmerov. Uvediem príklad. Na skúšku z mikrobiológie som sa začal učiť už v októbri a už v októbri, tri mesiace pred skúškou, som si robil plány ako “musím prečítať 40 strán denne” – niečo, čo som predtým u seba označoval za “skúškový režim”. Má to aj svoju pozitívnu stránku. Umožňuje mi to ísť na prvý predtermín s celkom dobrým pocitom o svojich vedomostiach, aj keď nalejme si čistého vína, nikto nejde na skúšku s dojmom, že je dostatočne pripravený. Po tejto skúške som si zase naplánoval zobrať si domov na zvyšok prázdnin celú patofyziológiu a prejsť ju raz. Je to všetko ale pre seba. Nie je to z nejakej povinnosti voči škole, alebo pocitom, že to musím dobre vedieť na skúšku. Chcem to dobre vedieť kvôli sebe. Ťažko povedať, či to nie je spôsobené každým rokom zvyšujúcim sa kvantom látky, alebo len mojou novou závislosťou. Mám ešte jednu teóriu.

Vlani som študoval dve školy; koncom letného semestra som sa rozhodol seknúť s tou druhou. Bolo to štúdium klavíra na konzervatóriu. Klavír je už dlho súčasťou môjho života a veľmi dlho bol jedným z mojich základných pilierov, nejaký čas možno aj jediným. Dlho ma sužovala myšlienka, ako by môj život vyzeral, keby som sa rozhodol pre inú strednú alebo vysokú školu, pretože taká možnosť existovala a dvere mi boli otvorené. Minulého roku som si tento scenár z alternatívneho vesmíru mohol vyskúšať. Na začiatku som bol šťastný a myslel si, že to bolo presne to, čo som potreboval, no časom som zistil, že to zrejme nie je cesta, ktorou som sa mal vydať. Na jednej strane sa mi uľavilo, že som si vybral tú správnu školu, ktorá ma napĺňa a po dvoch rokoch baví stále rovnako, ako na začiatku, na strane druhej sa mi pred očami zrútilo niečo, v čo som dlhé roky veril. Niečo, čo mi prinášalo radosť a jednu z mála istôt. Odkedy na konzervatórium nechodím, nie je hranie na klavíri až tak príjemné ako kedysi. Spôsobil som si to sám alebo je to súčasť prirodzenej a postupnej zmeny človeka? S množstvom voľného času sa aj moja pozornosť zrejme presmerovala na učenie a preto mu toľko venujem.

Vďačím štúdiu medicíny aj za presmerovanie mojej energie na iné, užitočné veci. Je to napríklad starostlivosť o svoje telo a nájdenie záľuby v športe – niečo, čo bolo v minulosti stelesnením opaku mojej osobnosti. Objavil som terapeutické účinky telesnej aktivity na ľudskú myseľ, hlavne pocitu spokojnosti so svojim vzhľadom a akceptovanie samého seba alebo drogu uvoľnenú bezprostredne po športe – endorfíny. Nemožno opomenúť ani krátkodobý únik z reality a vyprázdnenie mysle, niečo, čo by sa množstve študentom a je jedno, či medicíny, zišlo. Určite by sa im hodilo aj naučiť sa od stresu dištancovať, byť na chvíľu flegmatický, či povedať si, že všetko bude v poriadku. Paradoxne, štúdium medicíny mi pár lekcií v tomto ohľade poskytlo. Keby nie, asi by som sa už dávno zbláznil.

Poslednou dôležitou vecou, ktorú mi medicína dala, je štúdia ľudskej osobnosti. Na našej fakulte je zdravá zmes rôznorodých ľudí. Asi najhorším je pre mňa zistenie, že vzdelaný človek nie je nutne múdry; niečo, čo sa po zamyslení javí ako samozrejmé. Hneď po uvedomení si, že rodičia nie sú dokonalí, nasleduje pre dospievajúceho možno zistenie, že ani doktori v skutočnosti nevedia, čo vlastne robia. Vyznie to veľmi cynicky a privilegovane, ale ľudia sú všeobecne hlúpi a zdravý rozum je veľmi vzácny – v určitých aspektoch sa toto tvrdenie vzťahuje aj na mňa. Všetci príliš rozmýšľajú o sebe a málo o druhých. Možno to však nie je pravda a len ja som sa stal zatrpknutým alebo som zistil, že nemám rád ľudí. Určite to budem musieť vziať do úvahy pri výbere môjho budúceho odboru. Ťažko povedať, či mi všetky tieto veci poskytlo štúdium medicíny, alebo to mal život pre mňa prichystané tak či tak. Niektoré si s ňou asociujem viac a niektoré menej. V každom prípade tieto zmeny neberiem nejak dramaticky. Ľudia sa menia a ja nie som výnimkou, väčšina vecí – zmien vrátane – v živote je v skutočnosti fluidných. Nepamätáme si každý deň, pamätáme si ich súčet.

Zdieľaj článok na facebooku
3 odoberateľov
Filipcomafilipa

Dokážem o sebe napísať 1000 znakov? Nedokážem. Bite me.

Komenty k článku

  1. 1
    Kaiser

    hrá sa, že má 0 rokov

    Dlhé texty nečítam, skráť to do 5 viet.
  2. 2
    Vlado905

    24 ročný chalan
    Bratislava

    ja študujem fyziku a dačo takéto som do školy písal naposledy pred 4 rokmi na strednej... ale počas čítania mi asi na sekundu prišlo ľúto, že aj my takéto vykecávacie veci nepíšeme (hehe)
    ale inak super... a vetu "Najlepšie na celom dospievaní je asi zistenie, že nikto nevie, čo vlastne so svojou existenciou robí." máš z vlastnej hlavy? lebo je strašne super
  3. 3
    Filipcomafilipa

    22 ročný chalan

    @vlado905 vďaka za reakciu. označenie seminárna práca je skutočne pre tento výplod príliš honosné, obecne na medine vôbec nič nepíšeme. Takto to dopadne, keď sa pokúsia do rozvrhu zaradiť nejaký humanistický predmet... :D

    a hej, tá formulácia je z mojej hlavy, ale celkovo tento názor je na internete (hlavne na tumblri) relatívne populárny spolu s "fake it till you make it" postojom k životu
  4. 4
    Kikuska7

    25 ročná žena
    wonderland

    Môžem sa spýtať , kde študuješ medicinu?
  5. 5
    Chanteuse

    25 ročná žena
    Praha

    Niektoré myšlienky akoby som písala ja,ibaže ja ich neviem tak dobre sformulovať :D super to je, môžeš písať takéto zamyslenia častejšie :)
  6. 6
    Filipcomafilipa

    22 ročný chalan

    @kikuska7 Na 1LF v Prahe

    @chanteuse ďakujem! :)