"Bohužiaľ, na mozgu sme vám objavili víkend v poslednom štádiu. Ten môže za vaše prejavy mizernej nálady...jeho pondelkové, utorkové, atď metastázy sa onedlho začnú šíriť do celého tela. Dokáže vás zachrániť iba doživotná dovolenka, ale nebudem vám klamať, táto liečba je naozaj drahá".
"Nepomôže ani moje poistenie proti chudobe?"
"Je mi ľúto. Prezatiaľ sme zvolili len paliatívnu liečbu alkoholom a cigaretami, no tie len zmierňujú príznaky."
"Ďakujem doktor...za všetko, ste dobrý chlap"
Celá porcia špagiet aj so syrom a elektrinou ma vyšla na cca 3 eurá. Jedno z najlacnejších dostupných jedál hneď po suchej ryži a aj tak stojí skoro toľko čo obed v reštike. Aj to mám len mizerný lacný syr z postihnutej kravy čo robí Hijó.
"Koľko stojí syr z tej kravy?"
obchodník: "8 eur"
krava:"Hijóóó"
obchodník: "Dobre, tak štyri"
Mám rešpekt aj voči elektrine. Nie pre jej smrtiace účinky, ale pre jej cenu. Prišiel mi účet za 3 mesiace. 140 eur. Začnem asi usporadúvať sviečkové seansy a variť na otvorenom ohni. Len sa bojím pomyslieť koľko by asi vyšiel prípadný výjazd hasičov.
"Pokryje to moje poistenie proti chudobe?"
"Je nám ľúto."
Ešte aj začalo pršat. No krása, v neďelu večer do roboty na kolobežne po mokrej ceste, lýtka ojebané od sračiek, a nejaký miniblatník na kolobežku za 160 eur asi dať nemohli.
"160 eur? Blatníky? Žartujete? Tu máte koleso, môžete si ho kotúľať ako Aubrey v úvodnej zvučke jeho kresleného seriálu...a to ešte buďte rád."
"A keď priplatím ešte tisícku?"
"Žartujete? Myslíte, že sme tu nejaké odkladisko starých mincí alebo čo? Buď sem príďte aj so skutočnými peniazmi, alebo ma neserte."
Aspoň, že mám už vyprané. Byt sa konečne kus vyvetral, včera som tu skúril dve škatuľky, atmosféra bola neobývateľná. Ale páčilo sa mi to, mal som pocit, že som v akomsi rušnom zafajčenom podniku s knihou v ruke. A zatiaľ čo sa ostatní zabávajú ja pilne študujem.Ešte že to boli len strieborné winstonky, to sú len polovičné cigy. Len sa zvaliť na zem a nechať dym stúpať, zapĺňať miestnosť, každú škáru, sledovať presvitajúce svetlo cez žalúzie. Bolo to umenie. Áno, určite to bolo umenie.
Dojedávam špagety, zapínam si helmu a pripravujem sa na odchod. Tak pekný večer všetkým pekným ľuďom. A škaredý všetkým škaredým. A zvrátený všetkým zvráteným, rozdajte si to aj za mňa
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
DIALÓGY. Práve dialógy v priamej reči sú neoceniteľné .