Až nevstúpilo na denné svetlo. Muselo prižmúriť oči, keďže tak dlho tápalo v tme a chlade. Teplé lúče slnka ho obklopili a ono cítilo jemný vánok vo svojích dlhých tmavých vlasoch. ´´Konečne.´´, pomyslelo si a čakalo na tom istom mieste kým si nezvyklo na to svetlo.
Potom sa rozhliadlo a uvidelo tú neskutočnú krásu sveta, ktorá bola pred ním tak dlho skrytá. Urobilo krok a ucítilo mäkkú zem pod nohami a nie len prach, ktorý bol v takzvanej tme. Urobilo ďalší krok a ucítilo vôňu čerstvého vzduchu, stromov a kvetov, ktore rásli všade kde sa len pozrelo, a nie len zatuchlinu života, ktorú už z duše neznášalo.
Každý krok znamenal spoznanie niečoho nového. Niečoho čo ho napĺňalo chuťou žiť a spoznať všetko čo život môže poskytnúť. Začalo vnímať realitu a zabudlo na tmu. Zabudlo na zlé spomienky a na dávne trápenia.
Dospelo v ženu, ktorá vedela čo od života očakáva a nedala sa riadiť niekým iným. Vedela čo chce a šla si za tým priamo, bez nejakých odbočiek. Niekedy padla, ale postavila sa a kráčala tak ako prvýkrát, keď vystúpila z tmy.
A toto všetko: nájdenie svetla, kráčanie a nie len sedenie a čakanie na smrť, dospelosť, ale aj chcenosť byť niekým, toto všetko zapríčinila láska. Láska zmenilo celý jej svet, jej myšlienky, ale aj chápanie čo je a čo nie je podstatné pre jej bytie.
Konečne to malé dievčatko pochopilo prečo sa oplatí vstúpiť na svetlo a nebyť v tme. Pochopilo, prečo dospieť a prečo sa oplatí žiť..
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
brokenidea
6. 2.febuára 2009 00:17
je to len splet slov ,či výrez reality???......láska......nemože byt taká presvetlujúca.......
2
laska moze presvetlit vsetko.. len ten pad do tmy ked clovek o lasku-svoj svet pride je bolavy..krasne napisane
Napíš svoj komentár