Akurát bol v okolí Myjavy. Skoro ju zrazil, lebo mu vbehla do cesty. Skoro sa kvôli nej vybúral.
Bola dobitá, vyhladovaná, zaklieštená od hlavy až po päty. Ešteže má srdce na správnom mieste
Zobral ju domov. Odniesol k veterinárovi. Veterinár mal tiež srdce na správnom mieste. Dal ju dokopy, dal jej očkovania, odčervil ju a vybral z nej všetky kliešte a nevypýtal si za to ani halier, kvôli tomu, že ju zachránil. Myslím si, že aj takých veterinárov, aj takých ľudí, ako je môj muž by malo byť viac.
nechápem, kto mohol takého krásneho a zlatého psa dobiť a vyhodiť na ulicu...
Zobral ju domov. Pôvodne jej chcel nájsť iný domov, mal už doma čistokrvnú ovčiačku. Ale pri tomto psovi sa to nedalo a aj keď niekedy frflem, že máme doma dve, úplne ho chápem Dal jej meno Myja, kvôli tomu, že ju našiel pri Myjave, ale pre mňa to aj tak bude Mia
Pravdepodobne je to kríženec stavača a amstaff teriéra. Bohvie Nie je to typický orech, vyzerá ako nejaké plemeno - je hnedá, takmer čierna, brucho, krk zo spodu a papuľku, a aj všetky labky má biele s malými čiernymi fliačikmi (nie ako dalmatínec, skôr ako stavač), na ľavom boku, takmer na bedrách má tiež biely fľak s čiernymi bodkami a tiež má "šál" s rovnakým vzorom. Od tohoto šálu sa jej po vrchu krku tiahne tenký biely pásik, tzv. lysina s jedným prerušením až po papuľku, kde sa opäť spája so svetlou časťou brucho-krk-papuľka. Má chvost skrútený nad chrbát do poloblúka, jeho konček je biely, ja to volám "svetluška" Má svalnatú stavbu tela, štíhly pás a širokú svalnatú hlavu (hlavne čelusť), ako "bojové plemeno" (Fotky mám v albume).
Často keď boli spolu vonku všetci traja (obidve havinky a on) sadol si na zem do tureckého sedu a ona si mu ľahla do lona, skrútená do guličky. Vraj k nemu nikoho nechcela pustiť, bol proste iba jej Jej záchranca.
Zopárkrát musela dostať po zadku, ako každý pes. Vraj zo začiatku rozžula doma všetko, ešte aj mobil To jej, chvalabohu, nezostalo. Samozrejme, iný "neduh" psov z ulice jej zostal - SMETI. Jeho rodičia vyložili smetiak na balkón (majú ho z kuchne), u nás musí byť na smetiaku 5 litrová bandaska plná vody (máme ten, ktorý sa otvára pedálom, a ten sa VEľmi rýchlo naučila si otvoriť) aby ho neotvorila. Ale aj tak ju ľúbime
Je to neskutočne vďačný pes. manžel ju našiel asi keď mala dva roky, dnes má asi päť. Tomuto psovi je lásku a hlavne vďačnosť z očí vidieť tak, ako som to ešte u iného psa nevidela, a to už som ich zopár mala. Stačí sa, že na ňu pozriem a už vrtí chvostíkom.
Keď chce pozornosť, príde k vám, keď niekde sedíte a skočí vám prednými labkami na kolená, aby ste ju pohladkali, pritúlili.
Je to náš obranca - niečo sa šuchne na chodbe pred našim bytom a už vrčí, šteká. Niekedy z toho človek skoro dostaane infarkt, ale čo už. Je to pes a nemyslí to zle
Keď sme boli v lese, vďaka nej sme videli snáď všetky srny a lane, keď sme videli, že bystrí, lebo niečo zacítila, už sme ju chytali, nech sa po nich nerozbehne. Ale stačilo jedno šteknutie a už sme mali k dispozícii krásne pohľady na ladne utekajúcu zver
Ľúbi všetko - cez rajčiny, kaleráb, jablká, mrkvu, mliečne výrobky a mäso sú samozrejmosť. Keď čistím zeleninu, okrem šupiek z petržlenu a zeleru nemusím vyhadzovať nič, lebo mám dva drviče odpadkov
Je neskutočná, keď túto zeleninu čistím a šupky padajú na noviny, alebo keď hocičo jeme a z vidličky nám niečo spadne do taniera, zdvihne uši, vykrúti hlavu, ako keď sa pes niečomu čuduje. Nezabudnem na to, keď som niečo takto čistila nad kuchynským stolom a ona udivene pozerala pod stôl, že ako je možné, že to nespadlo na zem
Ináč je to veľmi múdry psík. Bohužiaľ, väčšinou to dokazuje pri snahe dostať sa ku smetiam Ako som už vyššie spomenula, naučila sa otvárať si smetiak, ale potom mala ešte jednu novinku - prečnievajúci okraj vreca v koši vyťahovala a tým dvíhala "dno" celého vreca. Odvtedy zatvárame kuchyňu, ke´d ideme z domu
Keď ideme s ňou v autobuse, sleduje ľudí, prezerá si ich. Nie ako iní psi - že sa len pozrie alebo očuchá, ona ich normálne študuje s tým svojim múdrym pohľadom
Rovnako, keď sme napríklad u svokrovcov a rozprávame sa, sadne si pri nás v kuchyni a všetkých počúva. Vždy pozerá na toho, kto rozpráva. Niekedy sa na nej strašne smejem, keď manžel zo srandy začne na ne rozprávať, napríklad čo má teraz v pláne robiť a obe na neho kukajú Ale len Mia vyzerá, ako keby mu skutočne rozumela.
Miluje slnko a teplo a vždy sa vyhrieva na pásoch slnka, ktoré nám doobeda svietia do našej východne orientovanej izby. Nemá rada vodu, keby sa dalo, tak by sa vyhýbala aj dažďovým kvapkám
Poznám tohoto psíka už dva roky, ale nikdy ma neprestane fascinovať, baviť svojimi kúskami a výrazmi, ale ani jedovať tým, že sa szaží všetko zjesť
Či už niekto súhlasí, alebo nie, psia láska je jediná nezištná, bezpodmienčná, stopercentne verná a úprimná láska, ktorá existuje. Bez hraníc, bez ultimát, bez podozrení. Ani 100% harmonický vzťah medzi dvoma ľuďmi sa nikdy nevyrovná láske, ktorú dokáže k svojmu pánovi pociťovať pes. Neskončí sa ani vtedy, keď mu dáte po zadku. A aj keby vá mohol na oplátku pokúsať, neurobí to. Lebo vás miluje
(ospravedlňujem sa za preklepy, blbne mi klávesnica)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár