3)

Keď išli z diskotéky k Júlií domov, rozprávali sa o ich spoločníkoch a vyzvedali od Veroniky, čo to tam mala za fešáka. „Nič to nebolo, zabavili sme sa obaja a to bolo hlavné. Chodia sem na vysokú a sú na intráku. Niekedy zostávajú aj cez víkendy a chodievajú do mesta“
„Takže s tým chalanom neplánuješ nič ďalej a viac?“ „ Samozrejme, že nie. Nehľadala som dnes lásku na celý život, ani žiadnu romantiku. Len sme sa bozkávali, nič viac, jasné??“ žmurkla na ne a Klára sa jej opýtala. „ A kde plánuješ hľadať lásku na celý život, u nás v triede?“ usmiala sa na ňu a čakala čo jej odpovie. Júlia sa len smiala a tiež čakala akej odpovede sa dočká. „Neviem na čo narážate, sme LEN kamaráti.“ odpovedala Veronika a uhla pohľadom. Nevidela sa a tak nemohla spozorovať to, čo spozorovali jej kamarátky. Aj keď bola ešte tma, červenala sa a uhýbala pohľadom. „Veď v pohode, nič ti nevyčítame, len ten tvoj kamarát ti dnes volal, kým si mala plné ústa práce“ smiala sa Klára, „ pozri si neprijaté hovory“ Veronika bola prekvapená a neverila im, ale keď si pozrela neprijaté hovory, zistila, že jej naozaj volala jej spolužiak.
Keď boli už pripravené spať a vonku už svitalo, nechcelo sa ani jednej z nich zaspať. Rozprávali sa o všetkom možnom a rozoberali aj ich spoločníkov z diskotéky. „Tak baby, ktorý sa vám najviac páčil?“ vyzvedala Veronika. Júlií sa páčil jeden z tých chalanov, aj s ním tancovala. „Ja som si nevšímala ani jedného z nich“ povedala Klára. „Ach jaj, vyhovuje teba vôbec nejaký?“ okomentovala to zo srandy Veronika a Júlia sa na tom smiala. „Nebudem predsa bozkávať celé skupiny idiotov a chalanov čo za to nestoja, len aby som si robila čiarky koľko ich už bolo.“ „Fíííha, silné slová milá moja, ale aj teba to raz dostane a potom budeš mať zasnený pohľad aj ty. Moc sa na to teším, keď aj teba takúto konečne uvidím“ povedala Veronika a pobrali sa spať. Ale ani jedna z nich nezaspala. Nevedeli o tej ďalšej, že tiež nespí. Klára dokola rozmýšľala o tom, čo jej vyčítali kamarátky a naozaj na ňu doľahla samota. Nevedela, aký je to pocit ľúbiť a byť ľúbená. V tomto nemala toľko šťastia a bolo jej to niekedy aj ľúto. Zaspala s tým, že sa jej z oka vyronila slza. Aj keď len malá, ale bola tu.
Slzy nikdy nepadajú z našich očí len tak... Vysiela ich tam naše srdce a ono dobre vie, čo robí a cíti.
Júlia pozerala pred seba, bola otočená kamarátkam chrbtom a myslela stále na to isté ako už niekoľko mesiacov. Ešte nezabudla a vedela, že tak skoro nezabudne....
Veronika pozerala stále na mobil a na „neprijaté hovory“... V hlave mala zrazu výčitky aké tam ešte nikdy neboli. Vždy to bolo tak, že sa dokázala s chalanmi zabaviť a nečakať od nich dlhodobý vzťah a každodenné vodenie za ručičky. Ale teraz mala výčitky svedomia už len preto, že jej volal a ona to nezdvihla, zmeškala to a nepočula jeho hlas. „Je to aj tak jedno. Asi nemohol zaspať, alebo potreboval niečo povedať. Tak ako to kamaráti robia!“ bola jej posledná myšlienka, kým zaspala.
Všetky sa zobudili a bolo už dosť neskoro. Spali dlho, lebo boli unavené a každá z nich zaspala neskoro. Urobili si raňajky a zjedli ich na balkóne a pozerali ako nejakí krpci hrajú futbal. Mohli mať tak okolo 12 a na múriku vedľa sedelo pár dievčat v tom istom veku a niečo si šuškali pri pozorovaní futbalu a chichotali sa. „ My sme boli také isté“ zasmiali sa všetky. Rozlúčili sa až okolo siedmej. Dovtedy boli vonku v kaviarni. Cez víkendy býva v meste veľa ľudí a keď svietilo slnko, nechcelo sa im ísť domov. Cítili, že zima je nenávratne preč, všetko je rozkvitnuté a tešili sa na slnečné dni na kúpalisku.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
dunka  12. 1. 2007 20:25
chcem plakat
 fotka
miruska89  13. 1. 2007 00:04
...pekneee....daleeej
Napíš svoj komentár