Ahojte všetci, čo mávate depresie, úzkosti a samovražedné myšlienky.
Ak sa vám už čokoľvek stalo, chcem aby ste vedeli, že v tom nie ste sami a že to nie je vaša vina.
Viem o tom svoje.
Ak sa to týka aj teba, napíš mi. Možno ti viem pomôcť. Diskrétne.
Nie nemyslim.
Ale niekedy mi napadne ze co ak by ma cakalo nieco zle, ze ci by som sa vedel zabit, a myslim ze ano.
A mimo temu - samovrazdu samu o sebe neodcudzujem, ja si myslim ze ak niekto chce svoj zivot skoncit, MA na to pravo, zaviedol by som tu eutanaziu ako je to v Belgicku .
Najviac ma vytaca ak niekto nazve samovraha zbabelcom.
80% ludi malo zivotne situácie kedy minimalne intenzivne premyslali nad samovrazdou, a jedine co im v tom branilo bol STRACH.
Ludia ktori sa skutocne zabili, tento strach prekonali, a ostatni nie, tak kto je tu zbabelec, a kto ma viac odvahy.
Samovrazda nemusi byt vzdy len o lahkom uteku, ale to nepochopi niekto kto nezazil.
Mam kamarata co to skoncil. Preco? Pretoze mal napicu zivot. Ale uplne, od ZS, taku smolu aku mal on nemal nikto, ked vam podmienky nepraju tak sa to nezmeni, on sa snazil mysliet pozitivne, vsetko menit, aj ka som ho podporoval, ale ked VIETE ze to lepsie nebude (niekto to skutocne vie, ale to asi nepochopite) tak naco zit zivot ktory je len utrpenie?
Clovek ma pravo robit si ao svojim zivotpm co chce.
Samozrejme sa mu treba snazit pomoct, odhovorit, motivovat, ale ked je rozhodnuty, nemali by sme ho tu drzat nasilne..
Dobre...zasmiali sme sa a teraz vážne.... Nositelia depresie, úzkosti a samovražedných myšlienok... Jediná osoba ktorá vám pomôže ste práve Vy a len vy viete pomôcť
počas strednej som často myslela, ale potom ma to prešlo... a nedávno som sa dozvedela, že okolo 15tich o tom uvažovala aj moja sestra kvôli stiuácii doma
lul... zas nejaký samaritán na birdzi..
svoje depresie mám rád.. sú mojou (negatívnou) súčasťou a poháňajú ma vpred... aj keby tým krokom vpred mala byť samovražda, ktorá by samozrejme vyšla ako posledná možnosť.. nemám potrebu sa o ne deliť len tak s hocikým..
ked som mala 12/13 myslela som, potom som si uvedomila, že kvôli debilným ľudom je škoda niečo také robiť, poslala som ich do riti a môj život sa stal krajším
@karlotiskot Ja si myslím, že práve tá väčšina to robí preto, že nevidí v živote zmysel. Málokto sa zabíja z ľútosti.
K téme- no, priamo nad samovraždou asi nie (iba v imaginárnom svete), aj keď nad smrťou samotnou rozmýšľam často.
Nemôžem to opísať, lebo je to dosť zložité
@nostroma No neviem príde mi práveže že väčšina ľudí nevidí zmysel v živote práve kvôli ľútosti nad sebou samými, alebo respektíve keď sa dostanú na dno pretože všetko čo spravia pokladajú za nezmyselné. Mne prišiel život najnezmyselnejśí keď som sa dostal zo sračiek a mal som relatívne dobrý a bezstarostný źivot, hlavne z fyzikálneho pohľadu. Nepríde mi to proste nezmyselné v zmysle, aj tak na tom nikomu nezáleží, alebo, že aj tak sa to vyvinie v neúspech, príde mi to nezmyselné v úplne samej podstate bytia, kedy je mi ťažké niečo odžiť z hľadiska , že všetko na čom nás učili aby nám záležalo ćaká anihilácia, preto často uvažujem o tom či má zmysel niečo v živote vôbec vykonať, keď neskôr, nech robím čokoľvek, všetko čo urobím bude v konečnom dôsledku nepostrehnuteľné nie len pre moje vedopmie, ale pre vedomie akéhokoľvek tvora, tým pádom sa pre mňa smrť v tomto okamžiku rovná smrti aj keby o tristo rokov neskôr.
Ako zas nemyslím, že je to pohľad nejak ultravýnimočný, práveže keď som ho nabral našiel som ho v mnohých Filozofiách, alebo knihách a hlavne asi škandinávci majú toto vnímanie veľmi podobné, málo ľudí ho ale berie bez toho aby sa ho snažilo rozvinúť v nejakých duchovných rovinách, pre mňa je duchovno ľudskou tradíciou, niečím čo tu je často buď z núdze alebo z túžby ovplyvňovať iných a keď vidím koľko ľudí nedokáže žiť vecne je to ćasto útrpnejšie ako keď nejaký veriaci vidí, ako ľudstvo nedokáže žiť láskou zároveň to ale neberiem, ako niečo zlé alebo dobré a myslím si, že keby to tak vidí väčšina ľudí rozmýšľajúcich nad samovraždami bolo by nám tu ľudkom omnoho lepšie. Problém je že väčšina ľudí radšej vidí v živote krivdu, ktorú im neostále spôsobuje niečo, alebo niekto iný,pravdou ale je, že všetko čo nejaký jedinec považuje za zlé sa človeku deje aj s jeho vlastným pričinením
@karlotiskot Po prečítaní tvojho komentáru mi došlo, že ľútosť a pocit nezmyselnosti života sú dva rozličné dôvody na samovraždu, ale nedajú sa od seba oddeliť. Ľútosť predsa nemusí byť iba nad sebou samým, nad tým aký je k nám život krutý. Ľútosť môže byť predsa aj nad nezmyselnosťou všetkej ľudskej činnosti. Tak veľmi sa snažiť niečo dosiahnuť, no nakoniec sa to všetko zmení len na prach. Zmiznú aj spomienky na všetko, čo si (ne)dokázal, a nakoniec aj ľudia, čo by na teba spomínali.
Podľa mňa mnohí z tých, čo dobrovoľne ukončili svoj život dokázali nad ním uvažovať ako ty. Paradoxom je, že to už nezistíme, pretože všetci sú mŕtvi. Nažive zostali len ľudia, ktorí to nemysleli vážne a nechceli zomrieť naozaj (teda tí, čo to chceli ukončiť kvôli ľútosti. Keby skutočne pochopili a pocítili nezmyselnosť života, smrti by sa nebránili)
No snáď chápeš, čo myslím
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
34 komentov
Ale niekedy mi napadne ze co ak by ma cakalo nieco zle, ze ci by som sa vedel zabit, a myslim ze ano.
A mimo temu - samovrazdu samu o sebe neodcudzujem, ja si myslim ze ak niekto chce svoj zivot skoncit, MA na to pravo, zaviedol by som tu eutanaziu ako je to v Belgicku .
Najviac ma vytaca ak niekto nazve samovraha zbabelcom.
80% ludi malo zivotne situácie kedy minimalne intenzivne premyslali nad samovrazdou, a jedine co im v tom branilo bol STRACH.
Ludia ktori sa skutocne zabili, tento strach prekonali, a ostatni nie, tak kto je tu zbabelec, a kto ma viac odvahy.
Samovrazda nemusi byt vzdy len o lahkom uteku, ale to nepochopi niekto kto nezazil.
Mam kamarata co to skoncil. Preco? Pretoze mal napicu zivot. Ale uplne, od ZS, taku smolu aku mal on nemal nikto, ked vam podmienky nepraju tak sa to nezmeni, on sa snazil mysliet pozitivne, vsetko menit, aj ka som ho podporoval, ale ked VIETE ze to lepsie nebude (niekto to skutocne vie, ale to asi nepochopite) tak naco zit zivot ktory je len utrpenie?
Clovek ma pravo robit si ao svojim zivotpm co chce.
Samozrejme sa mu treba snazit pomoct, odhovorit, motivovat, ale ked je rozhodnuty, nemali by sme ho tu drzat nasilne..
#everydayimsufferin
Klamem, myslím na to nonstop
svoje depresie mám rád.. sú mojou (negatívnou) súčasťou a poháňajú ma vpred... aj keby tým krokom vpred mala byť samovražda, ktorá by samozrejme vyšla ako posledná možnosť.. nemám potrebu sa o ne deliť len tak s hocikým..
K téme- no, priamo nad samovraždou asi nie (iba v imaginárnom svete), aj keď nad smrťou samotnou rozmýšľam často.
Nemôžem to opísať, lebo je to dosť zložité
Ako zas nemyslím, že je to pohľad nejak ultravýnimočný, práveže keď som ho nabral našiel som ho v mnohých Filozofiách, alebo knihách a hlavne asi škandinávci majú toto vnímanie veľmi podobné, málo ľudí ho ale berie bez toho aby sa ho snažilo rozvinúť v nejakých duchovných rovinách, pre mňa je duchovno ľudskou tradíciou, niečím čo tu je často buď z núdze alebo z túžby ovplyvňovať iných a keď vidím koľko ľudí nedokáže žiť vecne je to ćasto útrpnejšie ako keď nejaký veriaci vidí, ako ľudstvo nedokáže žiť láskou zároveň to ale neberiem, ako niečo zlé alebo dobré a myslím si, že keby to tak vidí väčšina ľudí rozmýšľajúcich nad samovraždami bolo by nám tu ľudkom omnoho lepšie. Problém je že väčšina ľudí radšej vidí v živote krivdu, ktorú im neostále spôsobuje niečo, alebo niekto iný,pravdou ale je, že všetko čo nejaký jedinec považuje za zlé sa človeku deje aj s jeho vlastným pričinením
Podľa mňa mnohí z tých, čo dobrovoľne ukončili svoj život dokázali nad ním uvažovať ako ty. Paradoxom je, že to už nezistíme, pretože všetci sú mŕtvi. Nažive zostali len ľudia, ktorí to nemysleli vážne a nechceli zomrieť naozaj (teda tí, čo to chceli ukončiť kvôli ľútosti. Keby skutočne pochopili a pocítili nezmyselnosť života, smrti by sa nebránili)
No snáď chápeš, čo myslím
a keď sa o to aspoň pokúsite, ľudia na vás pozerajú ako na blázna, takže nie
kedysi jo, veľa.