Ja ti garantujem, ze najlepsie diela podla ziadneho vzorca pisane neboli.
Romany 19. storocia su kvalitativne tak vysoko, ze sa im dnesna literatura ani nemoze rovnat , aj ked maju zastaraleljsi jazyk co zozaciatku prekazalo aj mne , ked sa zacitate, uplne vam to prestane vadit.
preboha, po prvé si vyprosím oslovenie "decká", keď si o necelé 3 roky staršia, po druhé, napísať knihu podľa vzorca sa nedá, ako už spomenul @xdravecx , po tretie, nepovedala si nám nič nové, lebo na toto príde každý kto sa zamyslí, čo ho vlastne na knihách čo číta tak baví a zaujíma, po štvrté naozaj sú to ako rady od učiteľky na strednej pre stredoškoláčku, lebo stredoškoláci zrejme na všetko potrebujú návod, po piate obdivujem tvoju ochotu to sem celé písať, keď je to i tak absolútne na hovno, po šieste...ja neviem už, ale jednoducho toto každý vie, návod na napísanie knihy neexistuje a urob mi láskavosť, ty ju ani nepíš, lebo strojových a opakovacích sa kníh je na trhu už dosť
Na rozdiel od @2 a @4 si nemyslím, že návod neexistuje, keďže aj spisovateľstvo je proste zamestnanie a aj profesionálny spisovatelia majú svoje postupy a triky. Treba si len uvedomiť, že "návod" nerovná sa "záruka úspechu" (a nemusí to byť ani šablóna, to už podľa toho, čo v ňom je - ak v ňom je "hlavne si k tomu sadnite a premyslite to celé až do konca", tak to podľa mňa žiadna šablóna produkujúca neoriginálne diela nie je), toto nie je to recept na koláč, skôr niečo ako tip. Niektorí ľudia fakt nevedia, že keď chcú napísať knihu, musia si všetko dopredu premyslieť, takže by im to mohlo pomôcť. Na to je to ale asi trochu nesúrodé, chcelo by to ešte prerobiť a trochu zjednotiť do poriadneho článku.
S niektorými vecami ale nesúhlasím. Neverím, že prvá veta knihy musí byť ohromujúca. Neverím ani nutnosti bodu 7. Takisto nie je nutné rozmýšľať nad tým, ako postavy vyzerajú, v niektorých knihách o tom nie je ani slovo (ale to je len detail).
Chýba mi tam viac poznámok k jazyku, toto je predovšetkým o vymyslení si príbehu (ale to nie je tvoja vina, viem, že to sa ťažko hľadá). Viem napríklad, že kratšie vety sú lepšie, než dlhé a že treba škrtať všetky slová, ktoré sú vo vete nadbytočné a nepodporujú jej význam a to je tak všetko. (A podľa Hemingwaya radšej viac slovies a menej podstatných a prídavných mien, ale čo ja viem, ako by sa na to pozeralo dnes.)
tieto rady sa všade strašne opakujú a buď sú úplne prirodzené, alebo s nimi nesúhlasím.
Pretože - ako čitateľ som si nikdy neuvedomovala význam prvej vety. Možno prvých pár odstavcov, strán a podobne, ale na jednej vete to podľa mňa nestojí.
A... nepáči sa mi, ako všade odporúčajú strohý štýl písania, bez zbytočných opisov a najlepšie bez akýchkoľvek štylistických prostriedkov či slov z okraja slovnej zásoby. Lebo potom vznikne niečo, čo by mohla byť v lepšom prípade divadelná hra alebo niečo pre veľmi nenáročných čitateľov a... vlastne chápem, prečo ma súčasná literatúra neoslovuje
ľudia ja som tie body vytiahla z debaty ako napísať knihu...neni to návod na knihu ale postrehy od ostatných, ktorí sa tomu venujú.
No čo už, len som to chcela zhrňút čo bolo v druhej debate a vytiahnuť to najzaujímavejšie.
Ja napríklad absolútne vôbec nepíšem celý životopis postáv, je to blbosť. Ak sa tam postava ukáže na 5 minút (filmových napr.) tak je zbytočné o nej všetko vedieť, pokiaľ ju nechcete niekde použiť znovu.
Možno nie som spisovateľský génius ale jedno som sa naučila, je zbytočné písať knihu ktorá má nejaký námet, alebo ktorá všetkých osloví, keď neosloví a nebaví samotného autora.
@luc.ka To je pravda, ale neviem, či aj celým tým piatim percentám bolo vždy všetko toto prirodzené, človek môže mať napríklad talent, ale byť netrpezlivý Niekoho mladšieho by takýto poznatok mohol ešte celkom dosť ovplyvniť a prinútiť ho stavať sa k tomu viac seriózne (čo ľudia bežne nerobia a akurát majú veľké sny).
jo a aby som nezabudla...čo sa týka tých jazykov, opakujem, bolo to v komentároch tak som to zhrnula aby bolo všetko po kope a nemuseli sme to celé čítať znovu
@anzu nie všetky tie rady sú na zahodenie. najviac sa mi páči čo som tam našla o tom Ukáž svetu niečo nové ale zostaň sám sebou! ten kto to tam napísal to napísal veľmi pekne
@anjelik809 No, mne sa práve, že tá zdala ako jedna z najzbytočnejších (len už som nepísala všetko, čo si o tom myslím, nech môj komentár nie je dlhší, ako tvoj príspevok ) Úplne tam svieti medzi ostatnými radami... tie sú aspoň konkrétne, aj keď často vidno, že to napísal niekto, kto toho veľa nenačítal. Hento je jedna z tých viet, ktoré dobre znejú, ale v skutočnosti ti nič nepovedia. Každý, kto sa nad tým zamyslí, musí dojsť na to, že aby sa predal, nemôže napísať päťstý román o tom istom, ale musí mať nejaký zaujímavý nápad. A o zostatí samým sebou, o tom by som vedela napísať ságu, jedna z mojich obľúbených fráz
@anzu tiež pravda. ja radšej čítam knihy, kde vidím že sa s tým autor pohral, nie len trápne dialógy hodené do nejakého neznámeho prostredia. Proste keď to má hlavu aj pätu.
Minule som čítala Búrlivé výšiny od Bronteovej a vieš čo sa ma opýtal priateľ? Že prečo to čítam keď tam nie sú obrázky...
Ak hento bol návod, tak potom neviem čo znamenajú tie litánie na zadnej strane vaku od stanu pod nadpisom "návod" "
Jediné čo musí schopný autor mať, je slovná zásoba, ovládanie rodného jazyka a fantázia ktorú dokáže upraviť aby ho poslúchala. Ostatné urobí editor.
Ah samozrejme holé vety typu:
"poďme von." povedala.
"Dobre." odpovedal jej.
otvor si Stmievnie I. diel a máš návod na laicky napísanú knižku. Z nej by sa dala vyučovať veta jednoduchá.
Keď autor nechce opísať svoju postavu do detailu nemal by to robiť. Keď nechce udávať presný dôvod prečo niekomu jeho postava proste vystrelila mozog nemusí to robiť. v živote sa človek tiež nedozvie vždy prečo niekto nikomu vystrelil kus šedej kôry z mozgu.
Spisovateľ je ako maliar. ukáže len to čo chce a pretvorí realitu do toho čo chce.
Neni to návod ako napísať knihu, sú to návrhy vytiahnuté do jedného celku a niektoré veci sa mi tam páčili. milión ľudí má milión názorov a ja nikoho nepresviedčam, len som to spojila
no tieto návody sú skutočne dobre mienené a vhodné pre tých, ktorí chcú začať písať... nie je tam však jedna rada, ktorá ostatné predčí a koniec koncov strháva všetky vášnivo netrpezlivé vnútorné túžby čo najrýchlejšie napísať niečo (čokoľvek v akomkoľvek rozsahu), rada, ktorá sa týka prostej činnosti a každý spisovateľ sa jej venoval a spomínal si na to v rámci svojich postáv: je to čítanie...
ak teda bude človek čítať, bude odpovedať ako xdravecx, s ktorým súhlasím a doplním, že sa to týka literatúry nielen 19th storočia... ďalej človek pochopí, že na knihu (ktorá by sa MOHLA rovnať kvalitou knihám 19th storočia - týmto už protirečím xdravcovi) návod nejestvuje, nedokážem si predstaviť, že by sa akýmsi návodom riadili všetci tí autori, ktorých poznám, návod mi príde ako stučňujúci prípravok pre mozog i ducha... a stály čitateľ beletrie aj literatúry faktu spozná funkcie literatúry... nie, návody sú pre plytké /povinne písané/ knižky, oddychovky, to je v poriadku... tie boli, sú aj budú, len problémom je, že ich úspešnosť narastá pre spoločenskú lenivosť (úmerne rastúcu s mocou techniky)... hodnotná moderná beletria sa môže radiť do svetovej klasiky, len na to treba viac než len tieto rady... nanešťastie okrem pracného dlhodobého čítania je potrebná ešte jedna megavec, pokiaľ náhodou človek neoplýva fantáziou rozsahu aspoň desiatich paralelných vesmírov: a to sú skúsenosti... len si pospomínajme na všetky knihy svetového kalibru, ktoré sme čítali... ja nepochybujem o tom, že som, s výnimkou fantasy a mystických lahôdok, doteraz čítala knihy, ktoré vychádzali z autorových skúseností
bežný človek nie je schopný napísať dielo kalibru Danteho Pekla, iste... aj k tomu sa musí dopracovať človek životom a musí na to mať tak trochu vyšší pozorovací systém a možno o jedno koleso plus mínus, keď okolo majú práve nulové koleso...
8. Ukáž svetu niečo nové, ale zároveň zostaň sám sebou! - možno niekedy by sa mi rozbúchalo srdce, ale už nie... takému výroku sa môžem iba vysmiať, je to ešte horšie než rojčenie:/ vykašli sa na to radšej
9. Píš hlavne o tom, čo dobre poznáš, čo dobre ovládaš - vyťaž z vlastných vedomostí
Viem, o čo ti približne ide, lebo som sa tým riadila a vyhlasujem, že sa tým riadiť netreba Je to zradné, amatérske vedomosti treba zguľovať do abstraktných výťažkov resp. medziriadkov už napísaného celku, a kto toto nechápe, sorry, nechce sa mi to vysvetľovať dopodrobna... metafora je dobrý únik a rýchlik inak veľkých vysvetľovačiek; vedomosti sú dobré len tak pre supermegafantasy knihu ako je Stopárov sprievodca alebo druhý diel Sapkowského husitov... vedomosti radšej nahraďme skúsenosťami
inak držím palce, skús prózu teda, len nepíš "neni"
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
20 komentov
Romany 19. storocia su kvalitativne tak vysoko, ze sa im dnesna literatura ani nemoze rovnat , aj ked maju zastaraleljsi jazyk co zozaciatku prekazalo aj mne , ked sa zacitate, uplne vam to prestane vadit.
Take knihy citaj a naucis sa pisat.
Len si pochopitelne obmenis slovnu zasobu.
S niektorými vecami ale nesúhlasím. Neverím, že prvá veta knihy musí byť ohromujúca. Neverím ani nutnosti bodu 7. Takisto nie je nutné rozmýšľať nad tým, ako postavy vyzerajú, v niektorých knihách o tom nie je ani slovo (ale to je len detail).
Chýba mi tam viac poznámok k jazyku, toto je predovšetkým o vymyslení si príbehu (ale to nie je tvoja vina, viem, že to sa ťažko hľadá). Viem napríklad, že kratšie vety sú lepšie, než dlhé a že treba škrtať všetky slová, ktoré sú vo vete nadbytočné a nepodporujú jej význam a to je tak všetko. (A podľa Hemingwaya radšej viac slovies a menej podstatných a prídavných mien, ale čo ja viem, ako by sa na to pozeralo dnes.)
Ale hlavne by si všetci mali prečítať toto:
» www.enigma.sk/chcem-vydat-kni...
Pretože - ako čitateľ som si nikdy neuvedomovala význam prvej vety. Možno prvých pár odstavcov, strán a podobne, ale na jednej vete to podľa mňa nestojí.
A... nepáči sa mi, ako všade odporúčajú strohý štýl písania, bez zbytočných opisov a najlepšie bez akýchkoľvek štylistických prostriedkov či slov z okraja slovnej zásoby. Lebo potom vznikne niečo, čo by mohla byť v lepšom prípade divadelná hra alebo niečo pre veľmi nenáročných čitateľov a... vlastne chápem, prečo ma súčasná literatúra neoslovuje
No čo už, len som to chcela zhrňút čo bolo v druhej debate a vytiahnuť to najzaujímavejšie.
Ja napríklad absolútne vôbec nepíšem celý životopis postáv, je to blbosť. Ak sa tam postava ukáže na 5 minút (filmových napr.) tak je zbytočné o nej všetko vedieť, pokiaľ ju nechcete niekde použiť znovu.
Možno nie som spisovateľský génius ale jedno som sa naučila, je zbytočné písať knihu ktorá má nejaký námet, alebo ktorá všetkých osloví, keď neosloví a nebaví samotného autora.
Toť vsjo
Minule som čítala Búrlivé výšiny od Bronteovej a vieš čo sa ma opýtal priateľ? Že prečo to čítam keď tam nie sú obrázky...
Jediné čo musí schopný autor mať, je slovná zásoba, ovládanie rodného jazyka a fantázia ktorú dokáže upraviť aby ho poslúchala. Ostatné urobí editor.
Ah samozrejme holé vety typu:
"poďme von." povedala.
"Dobre." odpovedal jej.
otvor si Stmievnie I. diel a máš návod na laicky napísanú knižku. Z nej by sa dala vyučovať veta jednoduchá.
Keď autor nechce opísať svoju postavu do detailu nemal by to robiť. Keď nechce udávať presný dôvod prečo niekomu jeho postava proste vystrelila mozog nemusí to robiť. v živote sa človek tiež nedozvie vždy prečo niekto nikomu vystrelil kus šedej kôry z mozgu.
Spisovateľ je ako maliar. ukáže len to čo chce a pretvorí realitu do toho čo chce.
ak teda bude človek čítať, bude odpovedať ako xdravecx, s ktorým súhlasím a doplním, že sa to týka literatúry nielen 19th storočia... ďalej človek pochopí, že na knihu (ktorá by sa MOHLA rovnať kvalitou knihám 19th storočia - týmto už protirečím xdravcovi) návod nejestvuje, nedokážem si predstaviť, že by sa akýmsi návodom riadili všetci tí autori, ktorých poznám, návod mi príde ako stučňujúci prípravok pre mozog i ducha... a stály čitateľ beletrie aj literatúry faktu spozná funkcie literatúry... nie, návody sú pre plytké /povinne písané/ knižky, oddychovky, to je v poriadku... tie boli, sú aj budú, len problémom je, že ich úspešnosť narastá pre spoločenskú lenivosť (úmerne rastúcu s mocou techniky)... hodnotná moderná beletria sa môže radiť do svetovej klasiky, len na to treba viac než len tieto rady... nanešťastie okrem pracného dlhodobého čítania je potrebná ešte jedna megavec, pokiaľ náhodou človek neoplýva fantáziou rozsahu aspoň desiatich paralelných vesmírov: a to sú skúsenosti... len si pospomínajme na všetky knihy svetového kalibru, ktoré sme čítali... ja nepochybujem o tom, že som, s výnimkou fantasy a mystických lahôdok, doteraz čítala knihy, ktoré vychádzali z autorových skúseností
bežný človek nie je schopný napísať dielo kalibru Danteho Pekla, iste... aj k tomu sa musí dopracovať človek životom a musí na to mať tak trochu vyšší pozorovací systém a možno o jedno koleso plus mínus, keď okolo majú práve nulové koleso...
8. Ukáž svetu niečo nové, ale zároveň zostaň sám sebou! - možno niekedy by sa mi rozbúchalo srdce, ale už nie... takému výroku sa môžem iba vysmiať, je to ešte horšie než rojčenie:/ vykašli sa na to radšej
9. Píš hlavne o tom, čo dobre poznáš, čo dobre ovládaš - vyťaž z vlastných vedomostí
Viem, o čo ti približne ide, lebo som sa tým riadila a vyhlasujem, že sa tým riadiť netreba Je to zradné, amatérske vedomosti treba zguľovať do abstraktných výťažkov resp. medziriadkov už napísaného celku, a kto toto nechápe, sorry, nechce sa mi to vysvetľovať dopodrobna... metafora je dobrý únik a rýchlik inak veľkých vysvetľovačiek; vedomosti sú dobré len tak pre supermegafantasy knihu ako je Stopárov sprievodca alebo druhý diel Sapkowského husitov... vedomosti radšej nahraďme skúsenosťami
inak držím palce, skús prózu teda, len nepíš "neni"
aj toto je dobrý nápad: » www.1000knih.sk/napisal-som-kni...