Je pre vás samota len pojem mne sa to nemože stať alebo ste sa zamýšlali niekedy nad tým čo by ste robili kebyže vás opustia rodičia a vy by ste ostali na celom svete sami mam kamarata ktoremu sa to stalo a bolo mi ho veľmi luto ja nežnášam ked je niekto
keby sa na mna aj rodicia vy**** , tak asi by som sa nad sebou zamyslel a zacal by som s tym nieco robit. Ale samota mi nevadi, vzdy som bol sam, casto ani rodicia nevedia ze zijem
Ank, toto je to coho sa uplne najviac na svete bojim. Polku rodiny uz aj tak nemam (z otcovej strany) a priserne sa bojim postupnej smrti tych par najblizsich. Osobne si to nedokazem ani len predstavit.
Problém je, že mám super rodičov ale neviem z akého dôvodu sa s nimi nemám potrebu stretnúť. Mám ich rád, rešpektujem ich a ďakujem im za všetko aj tak si to neviem vysvetliť žijem ďaleko od nich.
Problém je, že mám super rodičov ale neviem z akého dôvodu sa s nimi nemám potrebu stretnúť. Mám ich rád, rešpektujem ich a ďakujem im za všetko aj tak si to neviem vysvetliť žijem ďaleko od nich.
samota je fajn ked clovek vie, kedy nabuduce bude v nejakej spolocnosti. ale taka bezhranicna, ze nemate komu zavolat, kam ist, na koho sa obratit o pomoc, to uz nie, ani pre introvertov.
@willbebetter
takto nad tým uvažujem aj ja, že za pár rokov ostanem len sama a čo budem robiť, ako to budem zvládať..človek by sa mal naučiť stáť na vlastných nohách
často sa nad tým zamýšľam, rodičia už nie sú najmladší a veľa myslím na to, čo bude ak zomrú, lebo potom už ostanem naozaj úplne sama
a inak som i tak sama, i keď s rodičmi doma, tak aj tak sa cítim úplne sama, keďže nikoho nemám... a posledné dni, som i skutočne sama, keďže istý čas nebývam doma
áno,mám síce 12 ale samota ma desí už pár rokov,
pred 2 rokmi moja mama mala dosť vážne zdravotné problémy (krvácanie do mozgu), Tie dni ked mohla len ležať a ja som ju videla max. 1 denne. To bol pocit samoty. Pocit že ak sa nepodarí nejaká operácia nemusí prežiť,pocit že už nikdy nebude nič tak ako kedysi. Nebola to samota no bol to strach z nej. Môj oco mamu rok po nehode opustil a rozviedol sa s ňou. Bývam s ocom a mamu vidím 2 hodiny tak 3 krát do týždňa. a nakoniec ked si oco našiel priatelku a ja sa niekedy tak strašne desím že ju má radšej,že ich dieťa bude mať radšej. TOTO JE PODLA MNA POCIT SAMOTY. pocit že ludia okolo vás už maju radšej nikoho iného...
Ja síce nie som úplne sama. Mám mamu, sestru, otca a dobrých kamarátov. Lenže s rodinou sa poriadne nebavím (nieže by som ich nemala rada alebo čo, ale nemám chuť sa s nimi baviť, lezie mi to na nervy) a kamaráti..to je zložité, to je fuk.
Ale ja sama cítim, že hoci som vonku, miliarda ľudí okolo mňa, stále som sama...v srdci, v hlave som sama -a nie je to príjemné. A hoci sa smejem, ani šťastná nie som.
A samotu milujem. Pokiaľ môžem byť sama, som sama. Spoločnosť ma častokrát znervózňuje, hlavne tam, kde nepoznám ľudí. Ak by sa čokoľvek stalo, samozrejme, bola by som nešťastná, mrzelo by ma to, ale život ide ďalej.
čo by som ako mala robiť? no tak by som bola sama, odišli by, a ja by som si svoj šťastný pokojný život žila dalej, azda nebudem mesiace plakať do vankúša zato, že ma všetci opustili. normálna pokračujem v zabehnutom svete len s tým rozdielom, že by som nemala nikoho okolo seba
ale pochybujem že sa niečo také stane, pretože každý má aspoň jedného človeka, ktorý je vždy pri ňom, či už súrodenca, alebo kamarátov, alebo priateľa atd..alebo psa
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
31 komentov
a inak keby som bola sama asi by som to nejako zvládla...veľa som nad tým premýšľala, keby mi zomreli rodičia alebo tak...a zvládla by som to
Samou poznám dobre.
Samotu poznám dobre.
takto nad tým uvažujem aj ja, že za pár rokov ostanem len sama a čo budem robiť, ako to budem zvládať..človek by sa mal naučiť stáť na vlastných nohách
a inak som i tak sama, i keď s rodičmi doma, tak aj tak sa cítim úplne sama, keďže nikoho nemám... a posledné dni, som i skutočne sama, keďže istý čas nebývam doma
pred 2 rokmi moja mama mala dosť vážne zdravotné problémy (krvácanie do mozgu), Tie dni ked mohla len ležať a ja som ju videla max. 1 denne. To bol pocit samoty. Pocit že ak sa nepodarí nejaká operácia nemusí prežiť,pocit že už nikdy nebude nič tak ako kedysi. Nebola to samota no bol to strach z nej. Môj oco mamu rok po nehode opustil a rozviedol sa s ňou. Bývam s ocom a mamu vidím 2 hodiny tak 3 krát do týždňa. a nakoniec ked si oco našiel priatelku a ja sa niekedy tak strašne desím že ju má radšej,že ich dieťa bude mať radšej. TOTO JE PODLA MNA POCIT SAMOTY. pocit že ludia okolo vás už maju radšej nikoho iného...
Ale ja sama cítim, že hoci som vonku, miliarda ľudí okolo mňa, stále som sama...v srdci, v hlave som sama -a nie je to príjemné. A hoci sa smejem, ani šťastná nie som.
A samotu milujem. Pokiaľ môžem byť sama, som sama. Spoločnosť ma častokrát znervózňuje, hlavne tam, kde nepoznám ľudí. Ak by sa čokoľvek stalo, samozrejme, bola by som nešťastná, mrzelo by ma to, ale život ide ďalej.
ale pochybujem že sa niečo také stane, pretože každý má aspoň jedného človeka, ktorý je vždy pri ňom, či už súrodenca, alebo kamarátov, alebo priateľa atd..alebo psa