ciele ciest
sú ďaleké
jak priestor piatich krokov
od seba
v bezvetrí
dym z našich úst stúpa
kolmo na oblohu
rovno k bohu
nevadí
bolí to len keď plačem
a večer je obloha fialová
jak ráno po fesťáku
chaotické
zmätené
z cestovných poriadkov

a nesnažím sa robiť poéziu
len chytiť dobrý stop
a plakať trochu tichšie
takže
čau a o rok znova
obloha zas bude fialová

 Báseň
Komentuj
 fotka
nenavidim  9. 8. 2015 22:22
stale sa tak poteším keď niečo napíšeš
keby to bolo ešte častejsie ako by som si prial.
veľmi to ľúbim tvoje.
 fotka
foxylady  10. 8. 2015 21:03
@nenavidim oh vďaka vždycky potešíš
Napíš svoj komentár