Bolo deväť. Pomaly sa začala obliekať. Jej plavé vlasy siahajúce až po pás sa jej krásne začali vlniť na obtiahnutých šatách. Mala ich rada aj keď ju občas poriadne štvali. Mala šestnásť. Možno si myslíte že bola obyčajná baba, no o takej tento príbeh nie je. Bola iná , celkom výnimočná . Vedela sa vcítiť do druhých a na svoj vek mala pozoruhodné schopnosti. Ale ani o tom tento príbeh nie je.
Je o ľuďoch, zaujímavých životných situáciách a ich riešeniach.

Sadla si za toaletný stolík a začala sa líčiť. Mala krásne veľké zelené oči , v ktorých bola štipka drzosti. Jej zaujímavou vlastnosťou bola tajomnosť. Mala pár kamarátov , ktorý o nej vedeli všetko a ostatný ju nezaujímali. Párty sa mala začať o desiatej . " Ani tam nemám chuť ísť, pomyslela si, ale nemu urobím všetko".

Zrazu sa otvorili dvere a do izby vstúpila mama. " Zlatko, môžeš mi vysvetliť sa chystáš?" povedala naliehavým tónom.
"Ale mama, veď sme to už preberali, dnes je tá párty, nemôžeš mi toto robiť, ty dobre vieš o čom hovorím".
"Nebudeš sa so mnou rozprávať takýmto tónom mladá dáma!".
"Dobre , môžeš tam ísť , pokial mi sľúbiš , že do 12stej budeš doma."
"Čože? , to nemôžeš mama, všetci tam prespávajú!"
"Skončila som s touto debatou!" a vyšla z izby.

Radka sa len smutne pozrela a v jej zelených očiach sa ukázala iskra. Mala niečo za lubom. Robila to vždy keď sa niečo pokúšala spáchať , nebola žiaden zločinec, kdeže. Len vždy niečo špekuluje.

Zhasla v izbe a pobrala sa von pred dom, čakať na neho.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár